At the heart of each drama is a desire to be better, more principled and worthy of the community's respect. With his trademark compassion and sharp-eyed wit, Amos Oz leaves us with the feeling that what matters most between friends is the invisible tie of our shared humanity.
The authors roam the gamut of Jewish history to explain the integral relationship of Jews and words. Father and daughter tell the tales behind Judaism's most enduring names, adages, disputes, texts, and quips. These words, they argue, compose the chain connecting Abraham with the Jews of every subsequent generation. From the unnamed, possibly female author of the Song of Songs through obscure Talmudists to contemporary writers, they suggest that Jewish continuity, even Jewish uniqueness, depends not on central places, monuments, heroic personalities, or rituals but rather on written words and an ongoing debate between the generations.
Mladého idealistického študenta Šmuela zaujme rukou napísaný inzerát na nástenke a zavedie ho do tajomného domu, kde žije starý invalid hľadajúci plateného intelektuálneho spoločníka a tajomná žena prenasledovaná prízrakmi minulosti. V príbehu o omyle, túžbe, neopätovanej láske a nezodpovedanej náboženskej otázke, ktorý sa odohráva v rozdelenom Jeruzaleme na prelome rokov 1959 a 1960, sa autor vracia k počiatkom židovsko-arabského konfliktu, k dejinám Jeruzalema a vzniku kresťanstva a radikálne prehodnocuje zažitú predstavu o zrade a zradcoch.
Večerné predstavenie standup komika Dovale G. v malom izraelskom meste v ešte menšom suterénnom bare. Publikum si najprv užíva okúzľujúceho, nevypočítateľného i odpor vzbudzujúceho, no skúseného komika. Postupne sa však jeho patetická šou plná vtipov a smiechu mení na osobnú spoveď, otvorenú ranu, hlboko skrytú v jeho vnútri po celé roky. Komik je na javisku rozpoltený medzi tým, čo dlhuje publiku a čo sebe. Všetko to sa odohráva pred jeho bývalým priateľom z detstva, ktorý sa celý čas snaží pochopiť, prečobol pozvaný na túto šou. Vojde kôň do baru je román napísaný strhujúcim štýlom berúcim dych. Obecenstvo by mohlo odísť, komika vypískať či vyhodiť zo scény, keby nebolo natoľko vtiahnuté do príbehu jeho osobného pekla. Nebudete vedieť či sa smiať a či plakať, tak ako diváci v malej sále. David Grossman znovu potvrdil svoju úžasnú schopnosť vystihnúť ľudské emócie, no tentokrát s až krutou invenciou svojej doteraz hádam najzaujímavejšej postavy.