Immanuel Kant Poradie kníh

Tretia zo slávnych kritík Immanuela Kanta, patrí medzi najvýznamnejšie diela západného filozofického myslenia. V slovenskom preklade vychádza po viac než 230-ich rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Kant sa v nej pokúša nájsť spojujúci článok medzi prírodou ako predmetom čistého rozumu a slobodou ako predmetom praktického rozumu. V jej prvej časti rozvíja svoju filozofickú estetiku ako náuku o estetických súdoch a v druhej teleológiu ako náuku o výklade prírody prostredníctvom kategórií účelu. Uplatňujúc koncept súdnosti analyzuje množstvo fenoménov, napríklad krásu v prírode a umení, originalitu umeleckých diel, genialitu, vkus, vznešenosť, či systematickú jednotu prírody. Vychádza v edícii IDEA v preklade Patrície Elexovej a doslovom Miroslava Marcelliho.

Kniha Základy metafyziky mravov vznikla za vlády Fridricha II. (Pruského) roku 1785. Zmizla z kníhkupectiev tak rýchlo, že už o rok neskôr vyšlo druhé vydanie. Ide fakticky o prvý Kantov spis, v ktorom sa venuje problémom morálky a morálneho konania. Základy sú podľa samého autora vyhľadaním a určením najvyššieho princípu morálnosti a vo svojom zámere sú iba jedinou ucelenou a od všetkých ostatných mravných skúmaní oddeliteľnou záležitosťou. Kant tu sformuloval dôvody rozumu pre mravné konanie ako kategorický imperatív.

Ďalšia časť z cyklu Filozofia do vrecka, venovaná dielu Immanuela Kanta. "Mysliaci človek pociťuje určitý žiaľ, ktorý sa môže stať dokonca záhubou mravou a o ktorom nemysliaci nič nevie: totiž nespokojnosť s prozreteľnosťou rodiacou beh sveta vcelku..." (z edičnej poznámky) Dielo K večnému mieru vychádza v druhom prepracovanom slovenkom vydaní.

Výber zo súborného diela sa snaží načrtnúť obraz Kantovej filozofie chce čitateľovi priblížiť základné črty jeho náuky, sprístupniť najmä hlbokú ľudskú múdrosť tohto velikána a zakladateľa novodobého filozofického myslenia , jeho príkladnú vieru v dobro v človeku, v schopnosť každého z nás toto dobro realizovať. Už i takáto skromná knižka ponúka možnosť hľadať spolu s Kantom spoľahlivé základy duchovného súcna a pevný, usporiadaný životný názor.

„Dve veci napĺňajú myseľ vždy novým a vzrastajúcim obdivom a hlbokou úctou...“ Tieto slová Immanuela Kanta, vyryté na jeho náhrobnom kameni, sú vyjadrením jeho hlbokého presvedčenia, ktoré formuluje v Kritike praktického rozumu. Tento text, považovaný za aktuálnejší než jeho predchádzajúca Kritika čistého rozumu, sa zaoberá praktickými otázkami morálky a etiky v každodennom živote. Kant vyzýva jednotlivca, aby konal podľa zásady, ktorá má univerzálnu platnosť, a tým sa obracia na svedomie a mravný zákon v človeku. Podľa neho je dôležité potláčať egoizmus a zmyslovosť a usilovať sa o úctu k ľudskosti, čím sa človek povyšuje nad svoje nízke pudy. Kant zdôrazňuje, že rozum a morálnosť sú kľúčové pre ľudskú dôstojnosť a jednotu. Tým, že človek prekonáva svoje zmyslové impulzy, dosahuje vyšší stav existencie a približuje sa k ideálu najvyššieho dobra, ktorý je spojený s božským vzorom. Morálny zákon, ktorý Kant oslavuje, je nevyhnutný pre prežitie ľudstva, a preto je jeho posolstvo naliehavé a aktuálne. Kantova výzva k morálnemu konaniu je pre každého z nás výzvou, aby sme sa stali lepšími a zodpovednejšími bytosťami v spoločnosti.