Zygmunt Bauman (* 19. november 1925, Poznaň, Poľsko – † 9. január 2017, Leeds, Spojené kráľovstvo ) bol poľsko-britský sociológ židovského pôvodu, ktorý žije od roku 1971 v Veľkej Británii. Bol známy pre svoju analýzu súvislostí medzi modernitou a holokaustom a úvahami o podstate postmodernej konzumnej spoločnosti.
Kniha známeho svetového sociológa hovorí o tom, čo nás môže sociológia naučiť o holokauste, no sústreďuje sa najmä na lekciu, ktorú holokaust ponúka pre sociológiu. Holokaust podľa Baumana treba chápať ako neoddeliteľne spojený s podstatou modernosti – nebola to ani ojedinelá udalosť na strane jednej, ani fenomén spojený s pretrvávajúcim „barbarstvom“ na strane druhej.
Komunita sa v našich predstavách vždy spája s príjemnými pocitmi. Prináša obraz ideálneho spoločenského usporiadania, strateného raja, ktorý túžime znovu nájsť. Sľubuje bezpečie a vzájomné porozumenie, pevný bod v skutočnom svete "tekutej modernity", ktorý je premenlivý a plný neistoty. Zygmunt Bauman skúma, ako nám dnes v sociológii široko používaný koncept komunity môže pomôcť pri hľadaní odpovedí a vysvetlení aktuálnych spoločenských problémov.
Popredný britský sociológ poľského pôvodu Zygmunt Bauman sa vo svojej poslednej knihe detailne venuje tendenciám, ktoré sú všetky prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti.
Budúcnosť sa v nich už nevníma ako krajina nádejí na lepší život, ale, aj vďaka „tekutosti“ prítomnej doby, ako plná hrozieb a nebezpečenstiev. O týchto tendenciách napovedajú názvy jednotlivých kapitol – „Späť k Hobbesovi“, „Späť ku kmeňom“, „Späť k nerovnosti“ a „Späť do lona“. Všetky spomenuté tendencie vedú k víziám, ktoré Bauman (na pozadí Morovej Utópie) nazýva retrotópiami. Podľa retrotopických vízií nemáme hľadať a očakávať svetlú budúcnosť, ale vrátiť sa k starým zlatým časom viac či menej vzdialenej a rôzne skreslenej, ba až neexistujúcej minulosti.
Baumanovu Retrotópiu možno zaradiť k dielam, ktoré analyzujú príčiny kríz súčasnej spoločnosti a podrobne rozoberajú značnú časť spektra reakcií na tieto krízy. Jeho kniha však tiež otvorene varuje pred následkami ich ignorovania a ponúka neľahkú cestu k ich prekonaniu.
Globalizácia je v súčasnosti veľmi frekventované slovo. Kniha Zygmuta Baumana sa odhalením sociálnych koreňov a dôsledkov procesu globalizácie pokúša rozptýliť hmlu, ktorá tento pojem zahaľuje. Popri narastajúcom celosvetovom podnikaní, finančníctve, obchode a informačnom toku sa do pohybu dáva aj ,,lokalizujúci" proces fixácie na priestor. Neotribalistické a fundamentalistické tendencie sú legitímnym potomkom globalizácie, podobne ako ,,hybridizácia" kultúry.
Čo je šťastie a ako ho môžem nájsť? Azda každý z nás si aspoň raz v živote
kládol tieto otázky, no len málokomu sa na ne podarilo nájsť odpoveď...
Christian je bohatý realitný maklér, býva v prepychovej vile a jazdí na
porsche. Keď jedného dňa uzavrie miliónový obchod, na ktorom dlho pracoval,
napodiv sa z toho nedokáže tešiť a prvý raz v živote sa pýta sám seba, či sú
ambície, úspech a peniaze skutočne kľúčom k šťastiu. Vzápätí začne dostávať
záhadné lístočky s odkazmi, ktoré nachádza na tých najzvláštnejších miestach.
Pátranie po odosielateľovi ho zavedie do neďalekej prírodnej rezervácie, kam
ho sprevádza ryšavý kocúrik Joshua, ktorý sa nečakane objavil uňho doma a stal
sa jeho nerozlučným priateľom. Počas výstupu na zalesnený kopec Christian
spoznáva rôznych zvláštnych ľudí - bývalého manažéra, ktorý našiel útechu v
samote, záhadnú mníšku či mladého muža, ktorý rozumie zvieratám, a jeho
putovanie postupne nadobúda duchovný rozmer. Každé z týchto stretnutí ho
privádza k čoraz hlbším úvahám o dokonalosti, o ktorú sa odjakživa usiloval,
no nikdy ju nedosiahol. Na konci svojej cesty Christian pochopí, kto je
autorom zvláštnych odkazov, ale aj to, čo je v živote naozaj dôležité a v čom
spočíva skutočný zmysel života a šťastie. Leonciniho výnimočný román, ktorého
prvým čitateľom bol pápež František, je príjemné inšpiratívne čítanie, ktoré
vás pohladí po duši.
Výjimečná kniha názorů na vztah umění a vědy z per našich předních exaktních a společenských vědců a lékařů.
Řešitelé projektu Registru uměleckých výstupů (RUV), který se snaží zrovnoprávnit financování vysokých uměleckých škol a škol s uměleckými programy s ostatními univerzitami a vysokými školami, vyzvali k tomuto úkolu na šedesát českých a slovenských vědeckých osobností, z nichž svými texty přispěly bezmála tři desítky. S velkými díky jsme uvítali především účast doyena světové sociologie profesora Zygmunta Baumana, který se o projekt živě zajímá.
Today we hear much talk of crisis and comparisons are often made with the
Great Depression of the 1930s, but there is a crucial difference that sets our
current malaise apart from the 1930s: today we no longer trust in the capacity
of the state to resolve the crisis and to chart a new way forward.
Najbardziej osobista książka Zygmunta Baumana Najnowsza książka światowej
sławy myśliciela – wbrew przekornemu tytułowi – jest dziennikiem obejmującym
okres od września 2010 do marca 2011 r. Zygmunt Bauman zaczął prowadzić
notatki po śmierci żony. Po raz pierwszy czytelnik ma szansę wniknąć tak
głęboko w świat emocji wybitnego autora i poznać jego refleksje na własny
temat. 'Choć lubię być sam – pisze Zygmunt Bauman – nie znoszę samotności. Po
odejściu Janiny sięgnąłem najmroczniejszego dna samotności (jeśli samotność w
ogóle ma dno). Dotarłem do miejsca, w którym gromadzą się jej gorzkie osady,
jej najbardziej gryzące, toksyczne wyziewy. Twarz Janiny jest pierwszym
obrazem, jaki widzę na pulpicie po włączeniu komputera, dlatego też wszystko,
co następuje po otwarciu Microsoft Worda, prowadzi do dialogu. Dialog zaś
kasuje samotność.' Przewrotność tytułu daje jednak o sobie znać. Zygmunt
Bauman panuje nad zakresem ujawnianej prywatności. Dziennik osobisty staje się
równolegle notowanym na gorąco dziennikiem lektur i zapisem refleksji
dotyczących najważniejszych wydarzeń rozgrywających się w tym czasie na
świecie – bowiem i one o s o b i ś c i e go obchodzą. Inspirację stanowią
między innymi wiadomości z pierwszych stron gazet i internetowe newsy (jak np.
sukces rynkowy Facebooka, premiera japońskiej gry Love +, rocznica 11
września, ) oraz ulubieni autorzy ( jak J. Saramago, M. Houllebecq, H. G.
Wells). Zygmuntowi Baumanowi udaje się uchwycić kwestie aktualne, palące,
sporne, nowe zjawiska, trendy, o których już jest lub zaraz będzie głośno – i
błyskotliwym komentarzem zachęcić czytelnika do niezobowiązującej refleksji.
V této knize je svoboda analyzována spíše jako sociální vztah nežli jako idea nebo postulát. Při pohledu z tohoto hlediska nám svoboda odhaluje svoji relativní tvář, jež může pro každého z nás vypadat jinak. Kam až lidská paměť sahá, znamenala svoboda vždy privilegium, z něhož se svobodní těšili buďto díky síle nebo naopak kvůli slabosti. Protože je svoboda základním námětem mnohých společenských věd, budou informace obsažené v této knize, jež je nikoliv nepodstatným příspěvkem k teoretickému výzkumu současné společnosti, přínosem pro učitele i studenty značně široké škály společenskovědních disciplín.