Zygmunt Bauman bol svetovo uznávaný poľský sociológ a filozof, emeritný profesor sociológie na University of Leeds. Bol jedným z najvýznamnejších svetových sociálnych teoretikov, ktorý písal o témach od moderny a holokaustu po postmoderný konzumerizmus a „tekutú modernitu“ a bol jedným z tvorcov konceptu „postmodernizmu“. Jeho práca poskytuje hlboký pohľad na zmeny súčasnej spoločnosti a výzvy, ktorým čelíme.
Kniha známeho svetového sociológa hovorí o tom, čo nás môže sociológia naučiť o holokauste, no sústreďuje sa najmä na lekciu, ktorú holokaust ponúka pre sociológiu. Holokaust podľa Baumana treba chápať ako neoddeliteľne spojený s podstatou modernosti – nebola to ani ojedinelá udalosť na strane jednej, ani fenomén spojený s pretrvávajúcim „barbarstvom“ na strane druhej.
Komunita sa v našich predstavách vždy spája s príjemnými pocitmi. Prináša obraz ideálneho spoločenského usporiadania, strateného raja, ktorý túžime znovu nájsť. Sľubuje bezpečie a vzájomné porozumenie, pevný bod v skutočnom svete "tekutej modernity", ktorý je premenlivý a plný neistoty. Zygmunt Bauman skúma, ako nám dnes v sociológii široko používaný koncept komunity môže pomôcť pri hľadaní odpovedí a vysvetlení aktuálnych spoločenských problémov.
Popredný britský sociológ poľského pôvodu Zygmunt Bauman sa vo svojej poslednej knihe detailne venuje tendenciám, ktoré sú všetky prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti. Budúcnosť sa v nich už nevníma ako krajina nádejí na lepší život, ale, aj vďaka „tekutosti“ prítomnej doby, ako plná hrozieb a nebezpečenstiev. O týchto tendenciách napovedajú názvy jednotlivých kapitol – „Späť k Hobbesovi“, „Späť ku kmeňom“, „Späť k nerovnosti“ a „Späť do lona“. Všetky spomenuté tendencie vedú k víziám, ktoré Bauman (na pozadí Morovej Utópie) nazýva retrotópiami. Podľa retrotopických vízií nemáme hľadať a očakávať svetlú budúcnosť, ale vrátiť sa k starým zlatým časom viac či menej vzdialenej a rôzne skreslenej, ba až neexistujúcej minulosti. Baumanovu Retrotópiu možno zaradiť k dielam, ktoré analyzujú príčiny kríz súčasnej spoločnosti a podrobne rozoberajú značnú časť spektra reakcií na tieto krízy. Jeho kniha však tiež otvorene varuje pred následkami ich ignorovania a ponúka neľahkú cestu k ich prekonaniu.
Globalizácia je v súčasnosti veľmi frekventované slovo. Kniha Zygmuta Baumana sa odhalením sociálnych koreňov a dôsledkov procesu globalizácie pokúša rozptýliť hmlu, ktorá tento pojem zahaľuje. Popri narastajúcom celosvetovom podnikaní, finančníctve, obchode a informačnom toku sa do pohybu dáva aj ,,lokalizujúci" proces fixácie na priestor. Neotribalistické a fundamentalistické tendencie sú legitímnym potomkom globalizácie, podobne ako ,,hybridizácia" kultúry.
Čo je šťastie a ako ho môžem nájsť? Azda každý z nás si aspoň raz v živote kládol tieto otázky, no len málokomu sa na ne podarilo nájsť odpoveď... Christian je bohatý realitný maklér, býva v prepychovej vile a jazdí na porsche. Keď jedného dňa uzavrie miliónový obchod, na ktorom dlho pracoval, napodiv sa z toho nedokáže tešiť a prvý raz v živote sa pýta sám seba, či sú ambície, úspech a peniaze skutočne kľúčom k šťastiu. Vzápätí začne dostávať záhadné lístočky s odkazmi, ktoré nachádza na tých najzvláštnejších miestach. Pátranie po odosielateľovi ho zavedie do neďalekej prírodnej rezervácie, kam ho sprevádza ryšavý kocúrik Joshua, ktorý sa nečakane objavil uňho doma a stal sa jeho nerozlučným priateľom. Počas výstupu na zalesnený kopec Christian spoznáva rôznych zvláštnych ľudí - bývalého manažéra, ktorý našiel útechu v samote, záhadnú mníšku či mladého muža, ktorý rozumie zvieratám, a jeho putovanie postupne nadobúda duchovný rozmer. Každé z týchto stretnutí ho privádza k čoraz hlbším úvahám o dokonalosti, o ktorú sa odjakživa usiloval, no nikdy ju nedosiahol. Na konci svojej cesty Christian pochopí, kto je autorom zvláštnych odkazov, ale aj to, čo je v živote naozaj dôležité a v čom spočíva skutočný zmysel života a šťastie. Leonciniho výnimočný román, ktorého prvým čitateľom bol pápež František, je príjemné inšpiratívne čítanie, ktoré vás pohladí po duši.
Štúdia o spoločenskej genéze a funkcii sociológie.
Výjimečná kniha názorů na vztah umění a vědy z per našich předních exaktních a společenských vědců a lékařů. Řešitelé projektu Registru uměleckých výstupů (RUV), který se snaží zrovnoprávnit financování vysokých uměleckých škol a škol s uměleckými programy s ostatními univerzitami a vysokými školami, vyzvali k tomuto úkolu na šedesát českých a slovenských vědeckých osobností, z nichž svými texty přispěly bezmála tři desítky. S velkými díky jsme uvítali především účast doyena světové sociologie profesora Zygmunta Baumana, který se o projekt živě zajímá.
Světově proslulý sociolog Zygmunt Bauman zkoumá v této knize spolu s Carlem Bordonim sociální a politické rozměry současné krize státu. Zmatek následující po finanční krizi z let 2007-2008 výrazně prohloubil společenské změny, podle Baumana a Bordoniho však kořeny potíží, kterým západní společnost v současnosti čelí, vycházejí z mnohem hlubší série změn a přechodů, jež lze vysledovat do minulosti a nesou s sebou dlouhodobé následky.
Datované postřehy a aktuální úvahy jednoho z nejvnímavějších sociálních myslitelů dneška zaznamenané od podzimu r 2010 do jara 2011 nejsou ani tak osobní reflexí, ale spíše pokusem o zachycení příznaků naší doby v jejich pohybu – možná v době, kdy jsou teprve sotva patrné, ale rozhodně před tím, než dozrají v nějakou běžnou, až příliš důvěrně známou formu, která je tak banální, že už jí ani nevěnujeme pozornost. Některé se nám nadlouho usadí v každodenním životě, jiné se rozplynou a vytratí dřív, než si jich stačíme všimnout, zaznamenat je a blíže prozkoumat: v našem rychlém, proměnlivém a kaleidoskopickém světě můžeme jen sotva předvídat, kam zamíří, a předem odhadnout, které z nich nabydou na objemu a na významu a které od začátku nemají naději na úspěch.
V této knize je svoboda analyzována spíše jako sociální vztah nežli jako idea nebo postulát. Při pohledu z tohoto hlediska nám svoboda odhaluje svoji relativní tvář, jež může pro každého z nás vypadat jinak. Kam až lidská paměť sahá, znamenala svoboda vždy privilegium, z něhož se svobodní těšili buďto díky síle nebo naopak kvůli slabosti. Protože je svoboda základním námětem mnohých společenských věd, budou informace obsažené v této knize, jež je nikoliv nepodstatným příspěvkem k teoretickému výzkumu současné společnosti, přínosem pro učitele i studenty značně široké škály společenskovědních disciplín.
