Arthur Schopenhauer Poradie kníh

Hlavné dielo Arthura Schopenhauera, ktoré vychádza na Slovensku prvý raz, je výsledkom autorovho celoživotnéh myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov filozofovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a a komentuje nosné idey svojho filozofického systému.

Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a komentuje nosné idey svojhofilozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýlom.

Svet ako vôľa a predstava – hlavné dielo Arthura Schopenhauera – je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje.

Arthur Schopenhauer je jednou z najosobitejších postáv nemeckého filozofického myslenia 19. storočia. Jeho pesimistická filozofická koncepcia, ktorá sa označuje ako voluntaristický idealizmus, nadobudla veľký vplyv najmä v druhej polovici 19. storočia, a to nielen vo filozofických kruhoch, ale aj v širšom umeleckom a intelektuálnom prostredí. V publikácii O kráse a umení vyslovuje tento filozof svoje názory na krásu estetiku a umenie. Schopenhauer chápe umenie ako poznanie, ktoré človeku umožňuje oprostiť sa na čas od otrockej služby vôli a zakúsiť tak bolestí zbavený, nadpozemský stav mysle. Umenie je preto jednou z dvoch možných ciest, ktoré umožňujú dospieť k (v prípade umenia len prechodnému) vykúpeniu človeka z neznesiteľného utrpenia, ktorým je život.

Arthur Schopenhauer (1788 - 1860) o Metafyzike pohlavnej lásky povedal, že patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo kedy napísal. Tvrdí, že akákoľvek zaľúbenosť, nech sa tvári akokoľvek étericky, má svoje korene iba v pohlavnom pude, ba je vizualizovaným pohlavným pudom. Prístup k vôli poznávať je možný vďaka ľudskej telesnosti, pretože vôľa sa artikuluje v nevedomých akciách a funkciách tela. Téma i jej spracovanie je výsostne aktuálne a príťažlivé pre súčasného čitateľa.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.