Fareed Zakaria Poradie kníh

Ako covid-19 zrýchľuje beh dejín a aká bude povaha nového sveta? Fareed Zakaria, moderátor CNN a autor bestsellerov, v najnovšej knihe pomáha čitateľom pochopiť postpandemický svet. Objasňuje sociálne, politické, technologické a ekonomické dôsledky pandémie, ktorých plný dopad sa prejaví v nasledujúcich rokoch. Zakaria prostredníctvom desiatich „ponaučení“ skúma témy ako prírodné a biologické riziká, nástup digitálneho života a vznik bipolárneho svetového poriadku. Kniha sa zaoberá minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, pričom ponúka reflexiu života na začiatku 21. storočia, ku ktorej sa čitatelia budú vracať. Pandémia zúžila naše horizonty a obmedzila každodenný pohyb. Práca z domu, dodržiavanie odstupu a izolácia od rodiny a priateľov sa stali normou. Hoci sa pandémia raz skončí, svet už nikdy nebude ako predtým. Zmení sa úloha štátu? Získajú lídri dôveru, alebo sa nerovnosti prehĺbia? Budeme citlivejší k utrpeniu slabších? Desať ponaučení pre postpandemický svet je základná príručka na porozumenie novej realite, ktorá sa zaoberá politikou, ekonomikou, technológiami a osobnými reflexiami traumy, ktorú sme spoločne prežili.

podtitul: Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí Pre ľudí na Západe demokracia znamená „liberálnu demokraciu“, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva. Tento balík slobôd, ktorý možno označiť aj ako „ústavný liberalizmus“, nemá v skutočnosti nič do činenia s demokraciou, nie vždy išli ruka v ruke, dokonca ani na Západe. Koniec koncov, Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom na základe slobodných volieb. Za posledné polstoročie demokracia a sloboda na Západe splynuli. No dnes oba prvky liberálnej demokracie, v západnom politickom systéme vzájomne prepletené, sa na celej zemeguli rozpadajú. Demokracia prekvitá, sloboda však nie. Na niektorých miestach, ako je Stredná Ázia, voľby vydláždili cestu diktatúram. V ďalších zhoršili konflikt medzi skupinami a vyvolali etnické napätie. Napríklad Juhoslávia aj Indonézia boli oveľa tolerantnejšie a sekulárnejšie, keď im vládli silní muži (Tito, respektíve Suharto), než sú dnes ako demokracie. A v mnohých nedemokratických režimoch by voľby situáciu veľmi nezlepšili. Vo svete, ktorý je čoraz demokratickejší, režimy, odolávajúce tomuto trendu, vytvárajú nefunkčné spoločnosti, ako napríklad v arabskom svete. Ich ľud pociťuje stratu slobody silnejšie ako kedykoľvek predtým, lebo pozná alternatívu.