Petrohradský básnik, spisovateľ, dramatik a tajuplný podivín. Duchovný dedič Gogoľovej grotesknej mystiky, predchodca európských patrónov absurdnej literatúry a existencionálnej odcudzenosti Ionesca, Becketta a Camusa. Jeho osud je rovnako tragický, ako osud Isaaka Babela či Franza Kafku. "Podvodná pantomína, ktorú som vám sľúbil, sa ruší. Akvárium sa rozbilo. Cirkus zaliala voda, z klietky sa vyšmykla piraňa a všetci sme takmer zahynuli."
Cez zdanlivú komickosť, anekdotickosť Charmsových próz presakuje tragickosť každodennej existencie človeka a pocit nezmyselnosti života. Námetom jeho próz sú situácie groteskné, absurdné, často až panoptikálne. Pri čítaní Charmsových poviedok máme pocit, že autor je miestami až bezohľadný cynik. No z jeho denníkových záznamov ho poznávame ako citlivého, hlboko trpiaceho človeka. Meno ruského spisovateľa Daniila Charmsa možno vysloviť jedným dychom s takými velikánmi literárnej grotesky, akými boli Jonathan Swift, Franz Kafka alebo Samuel Beckett. Charms (1905) patrí k poslednej vlne ruskej literárnej avantgardy – spolu s Alexandrom Vvedenským a ďalšími založil literárne združenie OBERIU (1927), ktoré však v zostrujúcich sa podmienkach stalinského režimu už nemalo veľké šance na verejné prezentovanie svojej tvorby. Charms sa hlásil k najvlastnejšiemu pôvodu svojej literárnej tvorby – bol ním literárny karneval ruskej umeleckej bohémy z prvých desaťročí dvadsiateho storočia. Charms počas svojho života mohol, vďaka priateľom, publikovať len tvorbu pre deti, to podstatné z jeho diela ostalo skryté a objavilo sa až koncom osemdesiatych rokov. V tridsiatych rokoch ho ustavične sledovala tajná polícia a niekoľkokrát bol i uväznený. Zomrel vo väzenskej nemocnici v roku 1942.