Das Buch erzählt die eindringliche Lebensgeschichte einer der letzten Holocaustüberlebenden und beleuchtet ihre traumatischen Erlebnisse während des Zweiten Weltkriegs. Es thematisiert die Herausforderungen, mit denen sie konfrontiert war, sowie ihren unermüdlichen Kampf ums Überleben und die Suche nach Identität in einer Welt, die von Verlust und Trauer geprägt ist. Die Erzählung bietet nicht nur einen persönlichen Einblick in die Schrecken des Holocaust, sondern auch in die Hoffnung und den Mut, die trotz allem bestehen bleiben.
„Prežila som. Je mojou povinnosťou zastupovať 1,5 milióna židovských detí
zavraždených nacistami. Nemôžu hovoriť. Ja musím hovoriť v ich mene.“ Tova
Friedmanová je jednou z najmladších ľudí, ktorí vyšli z Osvienčimu živí. Potom
ako prežila zničenie židovského geta v strednom Poľsku, kde vyrastala, ju vo
veku štyroch rokov s rodičmi poslali do nacistického pracovného tábora. Tova
mala skoro šesť rokov, keď ju spolu s mamou natlačili do dobytčieho vagóna a
poslali do tábora Osvienčim II, známeho ako vyhladzovací tábor Brezinka. Jej
otca zatiaľ transportovali do tábora v Dachau. Tova bola počas šiestich
mesiacov svedkyňou krutostí, na ktoré nikdy nezabudne, a niekoľkokrát unikla
smrti. Ako jedna z mála židov vyšla z plynovej komory živá a môže o tom
rozprávať. Keď v januári 1945 nacistické jednotky prehľadávali Brezinku, Tova
sa s mamou schovávala medzi mŕtvolami. Po oslobodení tábora Rusmi sa vrátili
do rodného mesta v Poľsku, kde ich Tovin otec vyhľadal a rodina sa znovu
stretla. Tova v knihe Dcéra Osvienčimu zvečnila svoj príbeh, aby navždy
zachovala spomienku na holokaust – šoa – v čase, keď naň ľudia zabúdajú.
Spomienky, ktoré formovali jej život, využila, aby si uctila pamiatku obetí.
Tento výnimočný príbeh spracoval ocenený bývalý reportér Malcolm Brabant. Jeho
dôsledný výskum pomohol Tove detailnejšie oživiť spomienky na jej príbeh o
najhoršom zločine v histórii ľudstva.
