Søren Kierkegaard Poradie kníh

Kierkegaardova kniha o zúfalstve chce čitateľovi zasiahnuť do života. Chce sa ho dotknúť na citlivom mieste, vyrušiť a vyprovokovať ho. Kierkegaard predstavuje zúfalstvo ako chorobu ducha a tvrdí, že je oveľa rozšírenejšie, než si bežne myslíme. Zúfalstvo je stav vnútornej nerovnováhy a nezmyselnosti, je to stav, v ktorom človek nie je sám sebou. Vlastné zúfalstvo si často neuvedomujeme, utekáme pred ním a tvárime sa, že neexistuje. Lenže zúfalstvo je prítomné, niekedy v menšej, inokedy vo väčšej miere. Iba výnimočne sa stáva, že človek vôbec nie je zúfalý a dosiahol stav vnútornej rovnováhy a sebaprijatia. Kierkegaard predstavuje široké spektrum podôb zúfalstva: ukazuje, ako človek nechce byť sám sebou alebo ako chce byť sám sebou nezmyselným spôsobom. Ukazuje, ako nás ničí naša povrchnosť, rojčenie, strach, úzkoprsosť, uzavretosť či vzdor. Vykresľuje komické i démonické podoby zúfalstva. Zúfalstvo však môže človeku aj pomôcť. Vďaka nemu môže odhaliť to, kým je, spoznať svoju duchovnú vznešenosť. Priznať si vlastné zúfalstvo je prvým krokom k tomu, aby sme sa mu vzopreli a prekonali ho. Kierkegaardova kniha bola preložená do mnohých jazykov a zaznamenala svetový ohlas, veľký úspech mala napríklad v Nemecku, USA a Japonsku.

Reprezentatívne vydanie prináša jednu z ústredných prác kultového dánskeho filozofa 19. storočia Sørena Kierkegaarda. Je súčasťou filozofickej trilógie, ktorá v podstatnej miere ovplyvnila vývin moderného myslenia a otvorila témy – neskôr na ne nadviazal existencializmus. Spis Buď – alebo vyvolal veľký ohlas už v čase svojho vzniku a ani po viac ako poldruha storočí nestratil na čitateľskej príťažlivosti. Znepokojujúca a nejednoznačná konfrontácia estetického a etického životného postoja prináša množstvo rôznorodých podnetov aj pre súčasníkov. Kierkegaardove úvahy o ľudskej existencii a etike neostávajú v akademickej, všeobecnej rovine. Stávajú sa pálčivo subjektívnymi a nechýba im silný osobný a osobnostný rozmer.

Ďalšie z diel veľkého dánskeho mysliteľa, predchodcu filozofie existencializmu, zachytáva proces utvárania subjektu, osobnosti a jej smerovanie k dokonalosti. Čitateľovi pred očami defilujú rozličné možnosti a spôsoby, ako sa stať naozajstnou osobnosťou, ako myslieť a žiť, ako si zvoliť tomuzodpovedajúci životný postoj a názor.

S odstupom necelých dvoch rokov po Zvodcoch denníka predstavujeme Bázeň a chvenie, ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Søren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor ju vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s knihami Buď - alebo a Opakovanie. Bázeň a chvenie býva označované ako "najúprimnejšie", "najradikálnejšie" dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Pripomeňme, že titul knižky prevzatý z Listu Filipanom 2,12: "A preto, moji milovaní (...) s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči." Kieerkegard bližšie vymedzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívne dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako "osobitný druh básnika a mysliteľa" chcel verejne, svojimi spismi, "ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych pomerov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami." Tak to vyjadril sám, keď koncom leta 1851 bilancoval svoju tvorbu.

Zvodcov denník zobrazuje rozmanité podoby estetického spôsobu života a hedonistického prístupu k nemu.