Søren Kierkegaard bol vplyvný dánsky filozof a teológ 19. storočia, ktorý ostro kritizoval dobový hegelianizmus aj prázdne formality Dánskej cirkvi. Jeho dielo sa často zaoberá náboženskými témami, ako je viera v Boha, kresťanská etika a teológia a individuálne emócie a pocity pri životných rozhodnutiach. Rané diela publikoval pod rôznymi pseudonymami, ktoré v zložitých dialógoch prezentovali svojské pohľady. Kierkegaard ponechal na čitateľovi, aby odhalil význam jeho diel, pretože veril, že obtiažnosť úlohy povznáša urodzené srdce. Jeho tvorba prekračuje hranice filozofie, teológie, psychológie a literatúry a predstavuje podnetnú postavu súčasného myslenia.
Ďalšie z diel veľkého dánskeho mysliteľa, predchodcu filozofie existencializmu, zachytáva proces utvárania subjektu, osobnosti a jej smerovanie k dokonalosti. Čitateľovi pred očami defilujú rozličné možnosti a spôsoby, ako sa stať naozajstnou osobnosťou, ako myslieť a žiť, ako si zvoliť tomuzodpovedajúci životný postoj a názor.
Reprezentatívne vydanie prináša jednu z ústredných prác kultového dánskeho filozofa 19. storočia Sørena Kierkegaarda. Je súčasťou filozofickej trilógie, ktorá v podstatnej miere ovplyvnila vývin moderného myslenia a otvorila témy – neskôr na ne nadviazal existencializmus. Spis Buď – alebo vyvolal veľký ohlas už v čase svojho vzniku a ani po viac ako poldruha storočí nestratil na čitateľskej príťažlivosti. Znepokojujúca a nejednoznačná konfrontácia estetického a etického životného postoja prináša množstvo rôznorodých podnetov aj pre súčasníkov. Kierkegaardove úvahy o ľudskej existencii a etike neostávajú v akademickej, všeobecnej rovine. Stávajú sa pálčivo subjektívnymi a nechýba im silný osobný a osobnostný rozmer.
Kierkegaardova kniha o zúfalstve chce čitateľovi zasiahnuť do života. Chce sa ho dotknúť na citlivom mieste, vyrušiť a vyprovokovať ho. Kierkegaard predstavuje zúfalstvo ako chorobu ducha a tvrdí, že je oveľa rozšírenejšie, než si bežne myslíme. Zúfalstvo je stav vnútornej nerovnováhy a nezmyselnosti, je to stav, v ktorom človek nie je sám sebou. Vlastné zúfalstvo si často neuvedomujeme, utekáme pred ním a tvárime sa, že neexistuje. Lenže zúfalstvo je prítomné, niekedy v menšej, inokedy vo väčšej miere. Iba výnimočne sa stáva, že človek vôbec nie je zúfalý a dosiahol stav vnútornej rovnováhy a sebaprijatia. Kierkegaard predstavuje široké spektrum podôb zúfalstva: ukazuje, ako človek nechce byť sám sebou alebo ako chce byť sám sebou nezmyselným spôsobom. Ukazuje, ako nás ničí naša povrchnosť, rojčenie, strach, úzkoprsosť, uzavretosť či vzdor. Vykresľuje komické i démonické podoby zúfalstva. Zúfalstvo však môže človeku aj pomôcť. Vďaka nemu môže odhaliť to, kým je, spoznať svoju duchovnú vznešenosť. Priznať si vlastné zúfalstvo je prvým krokom k tomu, aby sme sa mu vzopreli a prekonali ho. Kierkegaardova kniha bola preložená do mnohých jazykov a zaznamenala svetový ohlas, veľký úspech mala napríklad v Nemecku, USA a Japonsku.
S odstupom necelých dvoch rokov po Zvodcoch denníka predstavujeme Bázeň a chvenie, ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Søren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor ju vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s knihami Buď - alebo a Opakovanie. Bázeň a chvenie býva označované ako "najúprimnejšie", "najradikálnejšie" dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Pripomeňme, že titul knižky prevzatý z Listu Filipanom 2,12: "A preto, moji milovaní (...) s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči." Kieerkegard bližšie vymedzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívne dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako "osobitný druh básnika a mysliteľa" chcel verejne, svojimi spismi, "ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych pomerov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami." Tak to vyjadril sám, keď koncom leta 1851 bilancoval svoju tvorbu.
Zvodcov denník zobrazuje rozmanité podoby estetického spôsobu života a hedonistického prístupu k nemu.
Dánský filozof konfrontuje podstatu „současnosti“ a „revoluční doby“, jeho kritika je zaměřena vůči stávající nadvládě „rozumnosti“.
Význačný dánský filozof kriticky zkoumá dobovou podobu i význam křesťanství. V průběhu uplynulých osmnácti století toto náboženství prošlo úpadkovým vývojem, neboť pro církevní činitele se stalo zdrojem osobního obohacení. Ke křesťanské víře se hlásili téměř všichni, kněžský stav se tak stal "vzkvétající živností". Kierkegaard tudíž zásadně odmítá vztáhnout na sebe charakteristiku křesťana, poněvadž v dobové formě křesťanství nenachází nic, s čím by se mohl ztotožnit. Vztahuje na sebe naopak tzv. sokratickou úlohu - po svém antickém vzoru bude zpochybňovat, zpochybní podstatu "křesťana"! Kněží a křesťanští myslitelé představují pouhé sofisty, kteří se neznalým snaží namluvit co je pravda a co je křesťanství. Vášnivá kritika dobové podoby křesťanství coby instituce pochybným způsobem ovládající svět.
Sevřené a naléhavé výklady evangelijních textů z poetického pera význačného, u nás dosud nedoceněného dánského myslitele 19. století, „otce existencialismu“.
