Bookbot

André Comte-Sponville

    André Comte-Sponville je francúzsky filozof, ktorý sa venuje písaniu a prednášaniu mimo akademickej pôdy. Jeho dielo sa vyznačuje racionalistickým a humanistickým prístupom k filozofii, často so zameraním na etiku a materializmus. Comte-Sponville kladie dôraz na racionálne myslenie a ľudskú skúsenosť ako základ pre pochopenie sveta. Jeho práce sú prístupné širokému publiku a snažia sa prepojiť filozofiu s každodenným životom.

    André Comte-Sponville
    The little book of atheist spirituality
    A Small Treatise on the Great Virtues
    Duch ateismu: Úvod do spirituality bez boha
    Improvizácie
    Malá rozprava o velkých cnostiach
    Štastie bez ilúzií
    • 2018

      Kniha André Comte-Sponvilla Šťastie bez ilúzií je prepisom prednášky autora a diskusie v rámci filozofických pondelkov v Bouguenais vo Francúzsku. V jeho úvode sa autor zamýšľa nad pojmom šťastia, ktorý je predmetom filozofickej reflexie od čias, ako Gréci vymysleli pojem filozofia láska k múdrosti. Každý človek chce byť šťastný otázka je, ako to dosiahnuť. Spôsob, ktorý ponúka autor, je premýšľanie, ktorého predmetom je život, prostriedkom rozum a cieľom šťastie. Spolu so šťastím je v centre záujmu autora nádej (espoir) a jej opak (désespoir), pričom pojem beznádeje chápe nie vo význame zúfalstva, ale v etymologickom význame ako chýbajúcu nádej, očakávanie, stav bez túžob a ilúzií. V prvej kapitole sa autor pýta, prečo nie sme šťastní nie vtedy, keď nás stíhajú choroby, úrazy, úmrtia blízkych, ale vtedy, keď sa navonok nič zlé nedeje, keď máme všetky predpoklady byť šťastní no nie sme. V druhej kapitole nám autor ponúka stratégiu, ako sa oslobodiť od bludného kruhu túžob a sklamaní. Tretia kapitola sa opiera o Spinozovu myšlienku, že beznádej a blaženosť nie sú opozitá, ale dve strany tej istej mince, ktorou je múdrosť. Mudrc nič neočakáva, nič mu nechýba. Je šťastný. Takéto šťastie sa nazýva aj láska. Nie platónska láska, pri ktorej je láska túžbou po niečom, čo chýba, ale spinozovská láska, pri ktorej je láska radosťou z toho, čo je.

      Štastie bez ilúzií
    • 1999

      Malá rozprava o velkých cnostiach

      • 316 stránok
      • 12 hodin čítania
      3,9(77)Ohodnotiť

      O cnostiach sa už nehovorí. To však neznamená, že ich nepotrebujeme, alebo že máme právo sa ich vzdať. Podľa Spinozu je lepšie učiť sa cnostiam ako odsudzovať neresti; radosť je lepšia ako smútok, obdiv je lepší ako pohŕdanie, dobrý príklad silnejší ako ostýchavosť. Toto nemajú byť lekcie z morálky, mala by to byť pomoc každému, kto sa usiluje nájsť v sebe učiteľa a sudcu seba samého. Prečo? Aby sme boli ľudskejší, silnejší a láskavejší. Cnosť je sila, výnimočná vlastnosť, je to potreba. Cnosti sú naše stelesnené morálne hodnoty, ktoré, ak chceme a môžeme, prežívame v konaní, sú vždy jedinečné, ako každý z nás, vždy ich je veľa ako slabostí, proti ktorým bojujú a naprávajú ich. Dobro samo osebe nejestvuje, dobro treba konať: cnosti sú vykonané dobro. Práve cnosti ma zaujímajú, všímam si ich, analyzujem ich: od zdvorilosti až k láske. 18 kapitol o cnostiach, ktorých sa nám nedostáva (no nie celkom, veď ako inak by sme mohli o nich premýšľať?), o cnostiach, ktoré nás kultivujú. Prvé vydanie

      Malá rozprava o velkých cnostiach
    • 1999

      Improvizácie

      • 169 stránok
      • 6 hodin čítania

      V Improvizáciách inšpirovaných titulom Franza Schuberta i metódou jeho kompozície sa autor jednoduchým jazykom v drobných prozaických útvaroch venuje dôležitým otázkam reálneho života, ako je strach zo smrti, úzkosť, smútok, choroba, nihilizmus a odvaha, ale aj svojim pohľadom na Ježiša Krista či velikánov klasickej hudby Mozarta, Schuberta a Schumanna. A. C. S.: „Filozofovať znamená premýšľať o živote a žiť podľa svojho presvedčenia. Medzi oboma však pretrváva istý rozdiel, ktorý nás utvára a trápi. Práve preto je filozofia často iba popieraním. Načo toľko premýšľať, keď žijeme tak krátko? Podľa Freuda je paranoja „deformovaný filozofický systém“; k tomu dodávam, že je to úspešná paranoja. Touto knihou sa pokúšam o niečo iné ako o systémovú paranoju, hoci tú úspešnú: usilujem sa o osvietenú filozofiu, čo najbližšiu k reálnemu životu s jeho neúspechmi, krehkosťou a ustavičnou, pominuteľnou improvizáciou...“ Prvé vydanie

      Improvizácie