Jedinečný odkaz textov Gisely Weyde, významnej kunsthistoričky, archeologičky, maliarky, ochranárky etc., spolu s ich kritickým spracovaním je dnes nanajvýš aktuálnym a relevantným prínosom k otázkam zachovania a ochrany staviteľského a umeleckého dedičstva vo verejnom priestore, ako aj príspevkom ku scitliveniu v individuálnom vnímaní umenia mesta.
Maliar a vizionár Anton Jasusch (1882 1965) patrí medzi popredných predstaviteľov košickej moderny, fenoménu, ktorý zahŕňal rôzne druhy umenia (výtvarné umenie, architektúra, filozofia, fotografia, divadlo, literatúra atď.) a predstavoval rôzne polohy a prejavy moderných a avantgardných smerov v 20. rokoch 20. stročia. Jasuschova vyše polstoročná, bohato rozvrstvená, úchvatná a originálna maliarska tvorba je neodmysliteľnou súčasťou histórie výtvarného umenia nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Táto monografia ponúka novú interpretáciu tvorby v zrkadle prvýkrát uverejnenej maliarovej divadelnej hry a nových výsledkov rozsiahleho výskumu doteraz nepublikovaných dokumentov a ponúka prehľad vášnivej výtvarnej diskusie prebiehavajúcej na stránkach dobových novín, ktorú vyvolala Jasuschova bratislavská výstava v roku 1924. Maliarova veľkolepá a strhujúca vízia o poslaní a údele človeka, o jeho mieste na tomto svete i vo vesmíre je ojedinelým vyznaním umelca obdareného odvážnou, ohromujúcou fantáziou, ako aj maliarskou ars poeticou moderného človeka, na jednej strane doráňaného a osudom bitého, plného skepsy a existenčných obáv, na strane druhej civilizovaného, vzdelaného, s ušľachtilými cieľmi, s citom pre krásu a s ideálom lásky.
Hľadanie identity: Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 1944) je predstaviteľom slovenského netradičného žánrového maliarstva medzivojnového obdobia. Jeho tvorba sa formovala na základe expresionistickej maľby a motivicky vychádzala predovšetkým zo slovenskej reality Oravy, Liptova a Turca. Jeho život sprevádzal neustály vnútorný nepokoj, ktorý sa prejavil v neprestajnom hľadaní vlastnej identity. Do jeho života výrazne zasiahli historické udalosti prvej polovice 20. storočia, ktoré do veľkej miery spečatili aj jeho osud.
Katalóg k výstave Ucho pána prezidenta (Štefan Polkoráb a príbeh portrétu pána prezidenta). Výstava sa konala v roku 2016 v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci. Katalóg vyšiel pri príležitosti 120. výročia narodenia Štefana Polkorába.
Strom ako fenomén sa v rôznych kultúrach objavuje ako symbol a stelesnenie mocností a vlastností, pričom sa s ním spájajú mýty o vzniku sveta. Strom sveta prežíva vo vizuálnom stvárnení a reprezentuje základné hodnoty ľudských komunít. V kresťanskej symbolike má strom mimoriadnu úlohu, objavuje sa v ikonografii a ovplyvňuje interpretáciu jeho symboliky. Takmer každá kultúra má mýtus o strome, ktorý je prepojený s existenciou sveta. Strom môže vystupovať v rôznych funkciách, stelesňujúc božské i ľudské vlastnosti, večný život, pominuteľnosť a smrť. Zobrazenie stromu ako symbolu má dlhú tradíciu vo vizuálnom umení. Na výstave sú prezentované kľúčové témy, ktoré sa vo výtvarnom umení Slovenska objavili: Strom života, Strom poznania dobra a zla, Strom v krajinomaľbe, Strom a životné prostredie, Strom a drevo, Strom smrti. Fenomén stromu je na výstave predstavený z rôznych hľadísk, pričom sa zohľadňuje jeho význam v tradičných kultúrach a obdobiach. Prezentovaných je 175 diel, vrátane malieb, sôch a grafík, ktoré súvisia s fenoménom stromu vo výtvarnom umení Slovenska od gotiky po súčasnosť.
