Životopis velikána talianskej renesancie z pera skvelého ruského autora. Leonardo, maliar, sochár, vynálezca, architekt, filozof, prírodovedec, fyzik, ktorý chcel ovládnuť prírodu, génius, čo o niekoľko generácií predstihol dobu, lákal spisovateľov všetkých čias a národov. Z bohatého autentického materiálu, skutočných dramatických udalostí a básnických vízií Dmitrij Merežkovskij majstrovskou rukou tká pradivo veľkého románu, ktorý je pre čitateľa zážitkom a zároveň aj zdrojom poučenia. Obraz veľkosti a tragédie života Leonarda da Vinci rámujú autentické historické udalosti a reálne postavy talianskej renesancie.
Dmitrij Sergejevič Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným
autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických románov. Slovenský
čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v
ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra
Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej
osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v
Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z
veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje medziiným skepsu
voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z
Merežkovského filozofie dejín. Práve výrazná prítomnosť tohto názoru v texte
spôsobila, že sa nedostal k slovenským čitateľom v ére reálneho socializmu.
Pospolu s historickou líniou venuje pozornosť osobnému životu ústrednej
postavy. Štrnásty december je román o láske nielen k vlasti, ale i k žene.
Dejinné sa naliehavo prelína s intímnym: priam ako v dielach nášho národného
obrodenia. Obe témy autor sprítomňuje podmanivo, zdanlivo jednoducho,
presvedčivo, bez falše prílišného pátosu, jazykom ozajstného básnika prózy.
Väčšina znalcov oprávnene pokladá toto dielo za najdynamickejší a kompozične
najdokonalejší Merežkovského román. Autorovi sa v ňom podarilo ústrojne skĺbiť
estetický aspekt textu s filozofickým. I dnešného moderného čitateľa zaujme
spisovateľova minuciózna práca s historickými faktami. Súčasťou prózy je
napríklad fiktívny denník jednej z postáv doslova ,,vyskladá“ z citátov a
dobových alúzií. Merežkovskij bol poeta doctus a filozof, človek priam s
encyklopedickými vedomosťami, no predovšetkým tvorivá osobnosť par excellence,
čo dokazuje aj s knihou, ktorou vzdal neheroicky dojímavý hold dnes temer u
nás už zabudnutým tragikomickým hrdinom predvčerajška, ,,donkichotom ruských
dejín“, dekabristom. Dielo možeme pokladať aj za dôstojnú rozlúčku
D.S.Merežkovského s rodným, milovaným Ruskom.
Ruský spisovatel a náboženský myslitel, hledající svým dílem syntézu těla a ducha, se v této práci vrací ke kolébce moderních civilizací, aby nalezl původní harmonii světa.
