Táto kniha prináša posledné hodiny pasažierov i posádky, plné napätia, vybičovaných vášní, zúfalej nádeje na záchranu a príšernej hrôzy. Tieto sú neopakovateľným spôsobom navždy zachytené v tomto románe.
Terézia Černá Knihy



Dej knihy sa odohráva v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, keď „krajina kožušín“, t. j. Kanada bola miestom viacerých vzájomne súperiacich loveckých spoločností, ktoré sa snažili posúvať svoje revíry čoraz viac na sever, kde ešte bolo veľa vzácnej zveri. Tak je aj poručík Hobson poverený založením novej loveckej stanice na severnom pobreží Severnej Ameriky, až za polárnym kruhom. Podnikne preto s hŕstkou vojakov a lovcov cestu od Veľkého jazera otrokov k Veľkému medvediemu jazeru a odtiaľ až na pobrežie na 70. stupni severnej šírky. Tu na cípe jedného polostrova založia poľovnícku stanicu, netušia však, že na ľadovci zanesenom vrstvou hliny. Vydanie druhé
Keď král prehrá Francúzsko
- 248 stránok
- 9 hodin čítania
K šiestim zväzkom úspešného historického cyklu Prekliati králi pripojil Maurice Druon po vyše desaťročnej prestávke ďalší román Keď kráľ prehrá Francúzsko. Zachytáva v ňom obdobie vlády Jána II., ktoré je zároveň výsekom z dejín storočnej vojny. Panovanie Jána II. sa nesie v znamení sporov o francúzske územie a o francúzsky trón. Potomstvo zahrdúsenej Margaréty Burgundskej, ktoré vylúčili z dedičstva francúzskej koruny, vytvára spojenectvo s Anglickom. Anglický kráľ Eduard III. si robí nároky na francúzsky trón, no rivalita a nepriateľstvo vládne nielen medzi panovníckymi dvormi, ale aj v samom príbuzenstve. Kráľovská justícia sa stáva nástrojom osobnej pomsty. Vojna, politické roztržky a hospodárske problémy vo vnútri krajiny, nespokojnosť meštianstva a ľudové vzbury, neschopnosť Jána II., mylne zvaného Dobrý, a na dôvažok i veľký mor prispievajú k všeobecnému úpadku Francúzska a vyúsťujú roku 1356 v drvivej porážke, keď pri Poitiers Ján II. v bitke s Angličanmi doslova prehrá Francúzsko. Druonovo dielo nemá tradičnú románovú podobu. O mocenskom boji, o politickom zákulisí tohto obdobia rozpráva cestou na mierové rokovania do Met svojmu synovcovi périgordský kardinál a pápežský nuncius, skúsený politik zastávajúci francúzske záujmy. Autorovi sa cez jeho prizmu podarilo vytvoriť nielen plastický obraz vtedajších pomerov vo Francúzsku, ale aj v celej západnej Európe.