Ako učiť scenáristiku? Na čo sa zamerať? Dušan Dušek a Jozef Puškáš sú presvedčení, že hlavným cieľom študijného procesu by malo byť naučiť študenta myslieť v širokých súvislostiach života. (Martin Šulík) Spomienkovo-náučná, praktická, beletrizovaná príručka pre študentov nielen scenáristiky. (Zuzana Mojžišová)
Román upúta pozornosť čitateľa, lebo rozpráva o záhadnom zmiznutí muža, ktorý prežil svoj život zdanlivo nenápadne - v sivote konsolidácie a totality...
Študenti sa búria proti režimu na vysokej škole. Rektor ohýba zákon, aby sa udržal pri moci, prorektor sa potáca medzi dvoma ženami - svojou vlastnou a herečkou, ktorá má hrať Čechovovu ženu. Puč proti moci vedie študent, ktorý má nespochybniteľný talent, ale spochybniteľnú sexuálnu orientáciu. Do deja sa zamieša intrigán z Čiech a rektorov pes. Vypukne vojna na Ukrajine a skríži plány aj tým, čo nič neplánovali.
Jozef Puškáš vo svojich prózach opisuje svet z jeho vnútornej rozpornosti a človeka vníma ako veľmi komplikovanú bytosť. Veľmi podrobne sleduje a analyzuje vnútorné stavy a myšlienkové pochody dnešného človeka. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom,ktoré majú kritickú funkciu
Hlavnou dejovou líniou novely je fiktívny vnútorný dialóg rozprávača s otcom a matkou (forma listu), ktorí sa rozišli a po rokoch sa chcú opäť zmieriť, do ktorého sú vkomponované jeho reálne príbehy - retrospektívne i ododhrávajúce sa v reálnom čase. Na tomto pozadí si rozprávač rieši najmä svoj vnútorný svet, svoju citovú a vzťahovú rozpornosť k sebe samému, k ľuďom,k okolitému prostrediu, k svetu.
Jozef Puškáš sa v novej knihe Sny, deti, milenky vracia ku kratšiemu prozaickému útvaru, ktorým vo svojich dvadsiatich rokoch vstupoval do literatúry, k poviedke. Puškášova poviedka ostala náročná. Je logická, prekvapujúca v závere, drsná aj výsmešná, nekompromisná. Dejovo sa zväčša viažena Bratislavu, a to na Bratislavu literárne málo známu, hoci súčasnú. Predstavuje vážny pohľad zrelého muža na seba, na spoločnosť, na vzťahy medzi ľuďmi, na životné prostredie. Nie je to teda hľadanie. Je to už na etickej báze vyslovený názor citlivo uvažujúceho umelca o súčasnom človeku. (záložka knihy)
Nosil som ju v sebe, kým som nenazbieral dosť bezočivosti zbaviť sa jej neúplne a nedokonalo. Veci známe a blízke som zastrel a rozostril závojom výmyslov, ich perspektívu skreslil pohľadom zboku a základnú dilemu autorsko - rozprávačskej pozície vyjadril v postave šoféra - človeka, ktorý vediea súčasne je vedený ........... (Jozef Puškáš)
Hrdina románu prijme funkciu šéfredaktora novín a vyzerá to na úspešnú kariéru. Hneď sa však vynárajú pochybnosti. Bulvárny denník je nástrojom mocenských plánov majiteľa a jeho zameranie sa dá zhrnúť jednoducho: falšovanie skutočnosti, senzácie za každú cenu. Oproti ideálu žurnalistiky je to fiasko, hrdina bojuje so stratou sebaúcty a s pohŕdaním svojho dospelého syna. Ale sú tu osobné ciele, ktoré všetko posväcujú: nová rodina, ďalší syn, druhá, milovaná žena, jej príbuzní... Zlom prichádza po nehode, pri ktorej vyhasne život dieťaťa. Bulvárny plátok sa na udalosti bezostyšne priživí, čo vyvolá celú sériu nečakaných následkov. Tragédia rozvracia vzťahy – partnerské, príbuzenské, medzigeneračné – do hry vstupujú nové záujmy a neznámi aktéri, ich túžba po pomste, závisť, žiarlivosť. Vychádza najavo, že majiteľ novín porušuje zákony a jeho chamtivosť nepozná hraníc... Hoci román má kriminálnu zápletku a dá sa čítať ako psychologický triler, pre autora je príbeh najmä prostriedkom, ako vystaviť súčasnej spoločnosti kritickú anamnézu. Jeho zámerom je skúmať krehkosť nášho bytia – súkromného i spoločenského – pomenovať hrozby súčasného sveta a hľadať odpoveď na otázku, prečo zlyhávame, aká je miera našej osobnej zodpovednosti pri katastrofách, za ktoré by sme radi ukázali prstom na iných.
