Alexandra Teague tvorí s citlivosťou, ktorá sa hlboko ponára do ľudskej skúsenosti. Jej poézia skúma zložité vzťahy medzi miestom, pamäťou a identitou. Prostredníctvom bohatých, evokujúcich obrazov a starostlivo vybrouseného jazyka Teague pozýva čitateľov k zamysleniu nad prírodným svetom a jeho prepojením s našimi vnútornými krajinami. Jej tvorbu charakterizuje hlboké pochopenie emócií a neustále hľadanie zmyslu v každodennom živote.
Explores cycles of family trauma and both the dangerous and recuperative powers of fantasy. Alexandra Teague attempts to understand and contextualize her ‘feral Victorian’ family in terms of trauma and mental health, but also with deep love and humour.