Guido Knopp Poradie kníh

O druhej svetovej vojne existuje bohatá dokumentácia, no málo je takých dokumentov, ktoré by sa zaoberali priamo nemeckým wehrmachtom, najvýznamnejším mocenským nástrojom „najvyššieho vojvodcu“ Hitlera. Guidovi Knoppovi však nejde iba o wehrmacht ako inštitúciu, ale aj o jeho aktérov. V tejto knihe prerozprával jeho históriu chronologicky, v postupnosti jeho hlavných medzníkov: od reichswehru k wehrmachtu, od wehrmachtu k vojnovej mašinérii, od vojnovej mašinérie k ničivému molochu, od „totálnej vojny“ až po kapituláciu. Ako sa armáda, obmedzená podmienkami Versaillskej mierovej zmluvy dokázala vyzbrojiť až tak, že v prvých rokoch vojny sa prejavila ako prvotriedna úderná sila? Ako to, že sa nemeckí dôstojníci, napriek prušiackej výchove, dali vtiahnuť do víru nacistického režimu? Ako sa menil ich vzťah k Hitlerovi? Ako sa z wehrmachtu stala ničivá vojnová mašinéria? Čo vedeli vojaci o zločinoch na fronte a za ním? Prečo sa vyskytlo tak málo prípadov odporu? A ako sa režimu podarilo udržať si lojalitu wehrmachtu aj vo svojom beznádejnom boji až do trpkého konca? V stredobode pozornosti sú autentické osudy generálov, dôstojníkov a vojakov, odzrkadľujúce vývoj ich sebavnímania, akčného priestoru, skúseností z víťazstiev i porážok Hitlerovho vojska. Z rôznych perspektív vznikol presvedčivý a zároveň autentický obraz nemeckej brannej moci

Tridsiaty január 1933 - tento dátum znamená začiatok najtemnejšej kapitoly nemeckých dejín v 20. storočí: koniec Weimarskej republiky a úvod do dvanásťročnej nacistickej diktatúry, ktorá vyvrcholila vo vojne, ničení a neslýchaných zločinoch proti ľudskosti.

Na konci vojny, ktorá vzišla z nemeckej pôdy, bolo v zajatí antihitlerovskej koalície jedenásť miliónov nemeckých vojakov. A státisíce civilistov: ženy, deti, starí ľudia museli ako odvlečení civilisti pracovať na šíravách Sovietskeho zväzu. Veľká časť celej jednej generácie z vlastnej skúsenosti vie, čo znamená byť zajatcom. Domov sa z nich vrátilo vyše desať miliónov. Prví - celkom starí, veľmi mladí alebo smrteľne chorí zajatci - prišli domov často už zopár týždňov po kapitulácii; poslední až o jedenásť rokov neskôr - po období hladu, odriekania, nútených prác. Vyše milióna zajatcov zomrelo. Ich stopy sa stratili - podobne ako stopy nespočetných vojakov, ktorí sú dodnes nezvestní. Spomienky zajatcov, ktorí prežili, nesú v sebe dramatické a smutné, traumatické a tragické skúsenosti. V každom prípade sú to však skúsenosti, z ktorých sa my neskôr narodení môžeme poučiť: čoho sú ľudia schopní, v dobrom i zlom.

Sledujeme cestu 6. armády pod velením generála Paulusa až na breh Volgy a pozrieme sa na boj, ktorému padlo za obeť 170000 nemeckých a 500000 ruských vojakov. 1. vydanie.

SS – tieto písmená sú symbolom najefektívnejšieho a najnebezpečnejšieho mocenského nástroja nacistickej diktatúry. SS bola stelesnením teroru, vykonávala masové vraždy. Bola elitou národnosocialistickej ríše slepo oddaná svojmu vodcovi. Guido Knopp so svojím tímom spolupracovníkov vykresľuje v šiestich kapitolách rozsiahly portrét SS. Opisuje krvavý vzostup od bezvýznamnej telesnej stráže k „najostrejšej zbrani v arzenáli Hitlerovského štátu“ (Ian Kershaw), portrétuje ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera ako aj Reinharda Heydricha, jeho zástupcu a zmocnenca pre „konečné riešenie židovskej otázky“. Popisuje vznik a nasadenie vojenského ramena nacistickej organizácie, ktoré popri zlopovestných oddieloch „Totenkopf“ (Umrlčia lebka) disponovalo vlastnými vojenskými formáciami, takzvanými Zbraňami SS. Po vojne sa mnohým členom SS podarilo nevysvetliteľným spôsobom uniknúť. Vo verejnosti to vrelo. Hovorilo sa o nacistickej organizácii menom „Odessa“ opradenej tajomstvom – aj o nesmiernych pokladoch, ktoré sa vyviezli do zahraničia, aby financovali „Štvrtú ríšu“. Nič z toho sa nepodarilo dokázať. Medzičasom však už vyšlo najavo, že mnohí vojnoví zločinci mali vplyvných pomocníkov. Nimi sa zaoberá posledná kapitola knihy, ktorá bližšie osvetľuje rôznorodé aktivity podobne orientovaných organizácií v Nemecku a ich úzke kontakty s pravicovou scénou.

Vatikán nie je iba duchovným centrom. Je to svojrázny štát s ďalekosiahlym vplyvom, a predsa odlišný od všetkých ostatných štátov. Autorovi a jeho spolupracovníkom sa podarilo nazrieť za prísne strážené múry a do dobre chránených tajomstiev cirkevného štátu. Výpovede cirkevných poradcov, svedkov a rodinných príslušníkov z najbližšieho okruhu pápežov a až dnes sprístupnené dokumenty dovoľujú nanovo zhodnotiť úlohu Vatikánu a jeho najvyšších predstaviteľov v cirkevnej a svetovej politike.

Rommel, Keitel, Manstein, Paulus, Udet, Canaris – čo ich priviedlo, aby dali svoje schopnosti do služieb nacistického režimu? Populárno-historická kniha zasvätene vyrozpráva osudy šiestich prominentných príslušníkov nemeckej vojenskej elity. Čo vedeli o zločinoch, ako hlboko boli do nich v skutočnosti zapletení? Ako ďaleko zašli pri plnení svojich rozkazov? Všetci sa duchu hesla „Poľní maršáli sa nebúria!“ dištancovali od konfliktu vlastného svedomia – konfliktu medzi vojenskou poslušnosťou a odporom proti vojne…

Životné príbehy šiestich žien prinášajú nielen svedectvo o osudoch konkrétnych osôb, ale sú portrétmi celej jednej generácie, zmanipulovanej „démonom zla“, Hitlerom. Pozornosť historikov sa dosiaľ vždy zameriavala najmä na Hitlerových bojovníkov, pomocníkov a vykonávateľov - teda na mužov. Lenže Hitler mal od prvej chvíle aj pomocníčky, mecenášky a obdivovateľky. Často poskytovali diktátorovi rovnakú podporu ako muži. Rovnako súhlasili, spolupracovali, rovnako zatvárali oči a kričali "Heil!" A rovnako sa vedeli postaviť aj na odpor. Potvrdzujú to aj životné príbehy Hitlerovej priateľky Evy Braunovej, prívrženkyne Magdy Goebbelsovej, múzy Winifred Wagnerovej, vynikajúcej režisérky Leni Riefenstahloveji, obľúbenej filmovej hviezdy nacistov Sarah Leander - a jeho neústupnej odporkyne Marlene Dietrichovej.