Isaac Bashevis Singer patril k popredným autorom yiddishskej literatúry, preslávený najmä svojimi poviedkami. Jeho diela sa často zameriavali na témy viery, osudu a ľudskej povahy, zasadené do bohatého a často búrlivého židovského života. Singer majstrovsky zachytával zložité emócie a morálne dilemy svojich postáv, čím si získal medzinárodné uznanie. Jeho tvorba je oceňovaná pre svoju hĺbku, jazykovú bohatosť a prenikavý pohľad na ľudské srdce.
Spuścizna podejmuje wątki Dworu malując, na tle przemian społecznych i obyczajowych, specyficzną atmosferę Warszawy i Nowego Jorku schyłku ubiegłego stulecia i opowiadając burzliwe koleje losu młodej żony Kalmana Jakobiego, Klary, oraz jego dzieci i wnuk�w, kt�rych drogi życiowe bardzo rozmaicie się układają.
Novela Plukovníkovi nemá kto napísať (1961) bola druhou vydanou knihou Gabriela Garcíu Márqueza. Kniha vznikla v období avantgardných východísk ranej autorovej tvorby, keď nadväzoval na tvorbu Franza Kafku, Williama Faulknera a ďalších svetových modernistov. Novela len náznakovo predstavuje rozprávačské postupy neskoršieho magického realizmu. Vyše sedemdesiatročný plukovník a jeho žena prežívajú starobu v upadajúcom, malom kolumbijskom mestečku v strašných životných podmienkach. Postupne predávajú rodinné dedičstvo, aby mali čo jesť a zúfalo očakávajú doručenie listu, ktorý ohlási začiatok vyplácania penzie. Symbolom vyše pätnásťročného čakania a nadľudskej výdrže i vzdoru strádajúceho jednotlivca sa stane kohút, ktorého rodičom zanechal záhadne stratený syn. Brilantná kompozícia príbehu dvojice jednoduchých ľudí, ktorí sa napriek každodenným útrapám nevzdávajú, patrí k prvým vrcholom spisovateľovej rozsiahlej prozaickej tvorby.