Olga Tokarczuková Poradie kníh (chronologicky)

Francie, rok 1685: Král Slunce zavádí katolicismus jako jediné legální náboženství. Zemí procházejí skupiny hugenotů, které směřují na sever a doufají, že zde naleznou novou vlast. Z oken kočáru psance sleduje skupinka neobvyklých cestovatelů, mířících naopak do Pyrenejí: Veronika, kurtizána opuštěná svým snoubencem; Markýz, muž zabývající se alchymií; de Berle, bohatý obchodník; a Gauche, němý kočí s věrným žlutým psem. Každý z nich opustil Paříž z jiného důvodu. Tato cesta, místy dobrodružná, může změnit nejen jejich osudy, ale i dějiny celého lidstva. Cesta lidí Knihy (1993) je literárním debutem slavné polské spisovatelky, která v tomto románu poprvé zpracovala téma cesty a putování za poznáním, symbolicky zastoupeným motivem Knihy, jež obsahuje veškeré vědění a moudrost lidstva. Toto téma později rozvinula v mnoha dalších knihách, jimiž se proslavila po celém světě.

Historia sumeryjskiej bogini wojny i miłości Inanny, która zstępuje do krainy umarłych, a po kilku dniach wraca do świata żywych, jest jednym z najstarszych mitów ludzkości. Echa tej opowieści odnajdujemy w świętych tekstach Babilonu, Grecji czy chrześcijaństwa. Olga Tokarczuk dwukrotnie podjęła próbę jej reinterpretacji – w powieści "Anna In w grobowcach świata" oraz w libretcie do opery "Ahat ili. Siostra bogów" Aleksandra Nowaka. Odkryła, że zrozumienie tej historii pozwala przezwyciężyć lęk przed śmiercią i osiągnąć nieśmiertelność. Tekst libretta Tokarczukowi towarzyszy erudycyjny, bogato ilustrowany komentarz Zbigniewa Mikołejki, który wyjaśnia wędrówkę mitologicznych motywów w czasie i przestrzeni. Wspólnie, jako pisarka i religioznawca, docierają do najgłębszych pokładów ludzkich wyobrażeń, lęków i pragnień. Przez Inannę mamy szansę dotknąć zapomnianej mitologii Bogini, która sięga czasów sprzed patriarchalnych społeczeństw. Uniwersalizm tej opowieści ujawnia najgłębsze prawdy o kondycji ludzkiej, jej troskach, trwogach oraz dramatach, które są niezmienne w swojej istocie.

In Anna, oder Anna In, Göttin der Liebe, der Fruchtbarkeit, des Mondes, aber auch des Krieges, herrscht über das sumerische Uruk - ein mythischer, lichter Ort, wo Fahrstühle auch nach links und rechts fahren und Gärten vom Himmel hängen, ein Ort, der eher in der nahen Zukunft als in einer fernen Vergangenheit zu liegen scheint. Anna In ist schön, jung, verführerisch, aber auch ungestüm, unstet und machtbewusst. Eines Tages ruft ihre Zwillingsschwester, die Herrscherin der Unterwelt, sie zu sich. Und Anna In steigt hinab, in die Katakomben, ins dunkle Reich des Todes. Niemand ist je von dort zurückgekehrt. Welches Opfer wird AnnaIn bringen müssen, um wieder hinaufzusteigen, zu den Lebenden? Olga Tokarczuk erzählt in Frau Diesseits und Frau Jenseits einen 4000 Jahre alten Mythos auf einzigartige Weise neu. Mit viel Ironie und einer großen Portion Respektlosigkeit verbindet sie das Hohe und Erhabene mit dem Profanen, Allgemeinmenschlichen - und holt den altehrwürdigen Mythos so in unsere Gegenwart.

Oko w oko z niespodziewanym. Dwie historie ludzi, którzy przestali być pewni tego, co dzieje się wokół nich, kim są. Ich świat w jednej chwili wywrócił się do góry nogami. Olga Tokarczuk - ceniona na świecie i wielokrotnie nagradzana polska pisarka. Jej książki zostały przetłumaczone na ponad trzydzieści języków. Za wydanie� Biegunów� w języku angielskim otrzymała wraz z tłumaczką Jennifer Croft Międzynarodową Nagrodę Bookera 2018, uznawaną za jedną z najważniejszych literackich wyróżnień obok Nobla. Dwukrotnie uhonorowana Nagrodą Literacką Nike za powieści� Bieguni� (2008) i� Księgi Jakubowe �(2015). Wśród niezwykle wielu prestiżowych nagród, które jej przyznano, znajdują się m.in. niemiecka nagroda dla książek z Europy Środkowej i Wschodniej Brücke Berlin-Preis, słoweńska Nagroda Literacka Europy Środkowej Vilenica oraz Międzynarodowa Nagroda Literacka Kulturhuset Stadsteatern w Sztokholmie – wyróżnienie dla książek przetłumaczonych na język szwedzki.

Najnovší picture book od nositeľky Nobelovej ceny Olgy Tokarczuk ilustrovala opäť fenomenálna Joanna Concejo. Je o mužovi so zvláštnym darom. Má výnimočnú tvár, ktorá sa vám hneď vryje do pamäti. Každý ho pozná, len čo vyjde z domu, všetci sa naňho usmievajú. Je so sebou veľmi spokojný, rád si so svojím super telefónom robí selfie a na internet denne dáva stovky fotiek. Jedného dňa sa však postaví pred zrkadlo a s hrôzou zistí, že jeho tvár sa zmenila a už nie je taký, ako bol, už nie je Pán Výnimočný. Fiktívny svet silnej autorskej dvojice Tokarczuk – Concejo je priezračnou metaforou na súčasnú spoločnosť, ktorej dominuje kult krásy, mladosti a sebaprezentácie. Dokáže z neho náš hrdina vyviaznuť živý a zdravý? A čo my?

Najnovší román nositeľky Nobelovej ceny za literatúru sa odohráva v roku 1913 v liečebni pľúcnych chorôb. Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.

Čudácky a zároveň podmanivý Gaustin dostane veľkolepý nápad. Rozhodne sa založiť „kliniku minulosti“, ktorá by pomáhala pacientom s Alzheimerovou chorobou zžiť sa s realitou, v ktorej sa zasekla ich myseľ. Každé poschodie na klinike preto predstavuje jedno desaťročie a od nábytku až po najmenší gombík, a dokonca vôňu či odtieň svetla, zachytáva danú dobu. Absurdita detailov je natoľko lákavá a presvedčivá, že kliniku čoraz častejšie vyhľadávajú aj zdraví ľudia ako takzvaný úkryt v čase. To však vedie k nečakanému rébusu. Čo sa stane, keď sa minulosť začne pliesť do prítomnosti? Z bulharského originálu VREMEUBEZHISHTE (Vydavateľstvo Žanet 45, Plovdiv 2020) preložil Igor Hochel.

Ta książka stworzyła Lalkę na nowoOlga Tokarczuk zaprasza bohaterów powieści Prusa na prywatną rozmowę. Słucha ich z uwagą i empatią, ale też niepokojem. Ich fascynujące historie niejednokrotnie rymują się z opowieściami naszej współczesności, a oni sami okazują się zaskakująco do nas... číst celé

Olga Tokarczuk erhielt den Nobelpreis für Literatur 2019 für ihre außergewöhnliche erzählerische Vorstellungskraft. In ihrem Essay »Wie Übersetzer die Welt retten« reflektiert sie über die Herausforderungen der Weltbeschreibung angesichts fließender Werte und Bezugspunkte. Das Buch enthält auch eine Chronologie der Ereignisse seit der Preisverleihung.

Iniciačná román, vďaka ktorému Olga Tokarczuk získala uznanie kritiky a čitateľov. Príbeh pätnásťročnej dievčiny so schopnosťami médium, ktorá dospieva vo Wroclavi na začiatku 20. storočia. Pomalá čitateľská hostina. Román Tokarczuk sa dotýka otázky nevedomého a stáva sa rozprávaním o dramatike jazykov, mnohosti diskurzívnych a epistemologických pohľadov. Žiadny z nich nie je adekvátny, žiadny sa nedotýka podstaty veci, pretože to, čo sa snažia opísať, má predjazykovú povahu.

Świat niepokojącej wyobraźni Olgi Tokarczuk. Trzy mistrzowskie opowiadania, uznawane za kwintesencję krótkiej formy w twórczości noblistki. Kiedy zamykają się drzwi szafy, milkną wszelkie fałszywe ideologie, pauzuje rzeczywistość. Kto zamyka się w szafie, ucieka od brutalnego życia wypranego z sensu i fantazji. Tokarczuk tropi światy nie z tego świata, ocala je w opowieściach, w których pozwala nam na chwilę zamieszkać. FRANKFURTER ALLGEMEINE ZEITUNG Książki Olgi Tokarczuk dowodzą, że tak zwaną rzeczywistość trzeba szturchnąć pokazać z innej strony lub opatrzyć znakiem zapytania żeby ujawniła nam się w całej swej złożoności. SVENSKA DAGBLADET

In diesen Essays und Reden zeichnet Olga Tokarczuk eine Karte ihrer vielfältigen Interessen und Inspirationen und gewährt uns Einblick in ihr schriftstellerisches Laboratorium. Wie baut sie ihre Geschichten auf? Welcher realistischen und phantastischen Motive bedient sie sich? Wie konstruiert sie ihre Figuren, die so unterschiedliche Gefühle bei den Lesern wecken? Jede dieser essayistischen Exkursionen zeigt uns aber auch ihr Bemühen, die Welt in ihrer unendlichen Komplexität zu begreifen und vermeintlich alltäglichen Dingen einen neuen Sinn zu verleihen. Und so ist dieses Buch eine Einladung, hinter die Kulissen des Werks der Literaturnobelpreisträgerin zu schauen, und zugleich eine große, faszinierende Erzählung über die Welt, in der wir leben.

Bizarr ist unsere Welt, immer in Bewegung, ständig in Veränderung begriffen. Und das gilt auch für die faszinierenden neuen Erzählungen von Olga Tokarczuk, der großen Raumzeitreisenden - ein Buch, das in Erstaunen setzt, alle gängigen Erwartungen unterläuft. Jede der zehn Erzählungen entfaltet sich in einem anderen Raum: Wolhynien zur Zeit der »schwedischen Sintflut«, die heutige Schweiz, das ferne Asien, fiktive Orte der Imagination. Worin besteht das Gefühl, dass etwas »bizarr« sei? Wo hat es seinen Ursprung? Ist das Bizarre eine Eigenschaft der Welt oder liegt es in uns? In den unablässigen Rhythmuswechseln der Erzählungen verliert der Leser seine Gewissheiten. Was wird ihn auf der nächsten Seite erwarten? Olga Tokarczuk schubst uns aus der Komfortzone, lässt uns spüren, dass die Welt immer weniger zu fassen ist. Mit den Mitteln der Groteske, des schwarzen Humors, Elementen aus den Genres Fantasy und Horror führt sie uns vor Augen, dass in der Wirklichkeit, wie wir sie zu kennen glauben, nichts ist, was es scheint.

Una novela única, ligera y honda a la vez, que indaga en las posibilidades del género para hablar sobre el cuerpo, el mundo y las estrategias siempre insuficientes con que intentamos cartografiarlos. Al principio de Los errantes, la narradora esboza un autorretrato que es también una poética: «A todas luces yo carecía de ese gen que hace que en cuanto se detiene uno en un lugar por un tiempo más o menos largo, enseguida eche raíces. (…) Mi energía es generada por el movimiento: el vaivén de los autobuses, el traqueteo de los trenes, el rugido de los motores de avión, el balanceo de los ferrys.» Inquieta como ella, esta novela no se detiene ni un momento: en bus, avión, tren y ferry, la acompaña a saltos de país en país, de tiempo en tiempo, de historia en historia.

Dwa opowiadania za zbioru Gra na wielu bębenkach. Oko w oko z niespodziewanym. Dwie historie ludzi, którzy przestali być pewni tego, co dzieje się wokół nich, kim są. Ich świat w jednej chwili wywrócił się do góry nogami.

Bol raz jeden človek, ktorý veľa pracoval, žil veľmi rýchlo a svoju dušu nechal niekde ďaleko za sebou. Spal, jedol, pracoval, šoféroval auto a dokonca hral tenis... Niekedy mal však dojem, že svet okolo neho je príliš plochý, akoby sa pohyboval po hladkom hárku poznámkového bloku, hárku štvorčekového papiera. Prvá kniha nobelistky Olgy Tokarczukovej, ktorá prehovára k čitateľovi nielen slovami, ale aj obrázkami. Ilustrátorka Joanna Concejo k jej textu vytvorila paralelný príbeh ukrytý v obrazoch. Hlboko dojemná kniha o čakaní, trpezlivosti a všímavosti. Výnimočne krásny knižný zážitok.

In The Books of Jacob, Tokarczuk traverses the Hapsburg and Ottoman Empires and the Polish-Lithuanian Commonwealth in search of Jacob Frank, a highly controversial historical figure from the eighteenth century and the leader of a mysterious, heretical Jewish splinter group that converted at different times to both Islam and Catholicism.

Czy zwierzęta noszą maski? I co się kryje w ich oczach, skoro „nie ma tam duszy”? Czy możliwa jest heterotopia – świat radykalnie inny od naszego, gdzie „nie ma mowy o zabijaniu i zjadaniu”, bo Inni to „partnerzy, bliscy”? Gdzie zamiast wiedzy-władzy mamy strategię świadomej niewiedzy, a zamiast dominacji – współodczuwanie? Balansując na granicy literackiej mitologii i krytycznej eseistyki, Olga Tokarczuk opowiada nam o ciele, seksualności i śmierci, o uwikłaniu w płeć i uwiedzeniu darkroomem. O Michelu Faberze i Matriksie. A także o swoich podróżach, mapach lęków i lądów, ulicach Amsterdamu i horyzoncie Masywu Ślęży.

Detektívny príbeh o tom, kto zabíja miestnych poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku. Alebo rozprava o právach zvierat.Alebo ekologický thriller s feministickým pozadím. Alebo všetko v jednom tak by sa dal charakterizovať román Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, ktorý je zábavnou a dojemnou zmesou všetkého zmieneného a dôkazom Tokarczukovej všestrannosti a rozhľadu. Hlavnou hrdinkou príbehu je Janina Duszejková, stavebná inžinierka, ktorá si zarába na živobytie ako učiteľka angličtiny a zemepisu na škole v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach. V zime pracuje aj ako správkyňa letných bytov. Jej vášňou je astrológia a nadovšetko miluje zvieratá. Snaží sa im všemožne pomáhať a chrániť ich, bojuje proti ľuďom, ktorí im ubližujú. Varuje pred nerozvážnym ničením prírody, vidí ľudské osudy vpísané do hviezd. Jedného dňa nájdu Janininho suseda mŕtveho. A po ňom ďalšieho. Pytliaci a významní členovia spoločnosti záhadne umierajú. Nemými svedkami sú zvieratá. Janina Duszejková vie o tom svoje, ale polícia ju ignoruje. Filmovú adaptáciu románu pripravila známa poľská režisérka Agnieszka Holland.

WINNER OF THE NOBEL PRIZE IN LITERATURE WINNER OF THE MAN BOOKER INTERNATIONAL PRIZE NATIONAL BOOK AWARD FINALIST FOR TRANSLATED LITERATURE A visionary work of fiction by "A writer on the level of W. G. Sebald" (Annie Proulx) "A magnificent writer." — Svetlana Alexievich, Nobel Prize-winning author of Secondhand Time "A beautifully fragmented look at man's longing for permanence.... Ambitious and complex." — Washington Post From the incomparably original Polish writer Olga Tokarczuk, Flights interweaves reflections on travel with an in-depth exploration of the human body, broaching life, death, motion, and migration. Chopin's heart is carried back to Warsaw in secret by his adoring sister. A woman must return to her native Poland in order to poison her terminally ill high school sweetheart, and a young man slowly descends into madness when his wife and child mysteriously vanish during a vacation and just as suddenly reappear. Through these brilliantly imagined characters and stories, interwoven with haunting, playful, and revelatory meditations, Flights explores what it means to be a traveler, a wanderer, a body in motion not only through space but through time. Where are you from? Where are you coming in from? Where are you going? we call to the traveler. Enchanting, unsettling, and wholly original, Flights is a master storyteller's answer.

Challenging the preconceptions of the hypothetical “small town,” this collection of short stories vividly portrays a variety of imaginative characters. In Germany, a house-husband is slowly sent over the edge by his over-achieving neighbors. In the Norwegian town of Odda, a middle-aged Morrissey fan has a matter of hours to find a girlfriend so his ailing mother can die in peace. On a broad European canvas, these diverse tales paint a tightly knit community in a positive light. Centering on gestures such as white lies, indifference, small kindnesses, and secrets, this intriguing anthology is sure to fascinate and entertain.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Drei kunstvoll verwobene Geschichten über drei Frauen, einsam und auf der Suche nach sich selbst. Ihre Lebenswege treffen sich an einzelnen Punkten, und subtil fügt sich das Porträt einer Gesellschaft und einer Region im südwestlichen Polen an der Grenze zu Tschechien. Es geht um Ida Marzec, die nach langer Zeit hierher zurückkehrt, wo sie niemand Vertrauten mehr antrifft und schließlich Zuflucht bei einem alten Ehepaar findet, das voller Erinnerungen an ihre Familie steckt. Es geht um Idas Mutter, die alte Paraskewia, die mit ihrer Ziege Tekla zurückgezogen in den Bergen lebt. Und schließlich um Maja, Idas Tochter und Pareskewias Enkeltochter, die durch Asien reist und auf einer Insel in einem amerikanischen Zauberkünstler ihren verschwundenen Vater zu erkennen glaubt.

Po úspešnej knihe Dom vo dne, dom v noci vychádza známej poľskej autorke v slovenčine ďalšia zbierka poviedok.

Olga Tokarczuks Erzählungen entführen in eine phantastische Welt zwischen Mythen, Träumen und Realität. Poetisch-realistisch schildern sie eine fremde, doch vertraute Welt, in der individuelles Erleben auf das kollektive Unbewusste trifft und den Leser in das Geflecht der Geschichten zieht.

Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu. Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva. V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov. Recenzie „Či ju budeme čítať ako dobrodružný román, metaforu ľudského snaženia, skúmanie jazykového kódu alebo možno niečo iné, vždy bude zaujímavá. A dôsledné spojenie týchto nitiek dokazuje, s akou spisovateľkou máme do činenia.“ – Kulturacja.pl

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky nachádza čitateľov na celom svete. Jeho autorka získala Nobelovu cenu za literatúru.

Román excelentnej poľskej autorky, ktorá sa vysporiadava so silnými témami, pretavenými prostriedkami magického realizmu, siahajúcimi hlboko do nepokojného bytia kraja, ktorý je nám blízky - ibaže sme ho nikdy takto predtým nevideli.