Stanislav Rakús je prozaik a literárny vedec, ktorého diela sa vyznačujú silným životným zážitkom preneseným prostredníctvom rozprávania. Toto rozprávačské poňatie mu umožňuje voľnejšie pracovať s motívmi a inovatívne využívať kompozičné a dejové postupy. Jeho tvorba vychádza z hlbokého záujmu o modernú slovenskú prózu, no zároveň sa snaží o vlastné umelecké stvárnenie. Kombinácia akademickej práce a písania mu prináša bohaté podnety z živej skutočnosti, ktoré obohacujú jeho písanie.
Román situovaný do akademického prostredia. V tragikomickom uspôsobení sa v ňom nepriamo konfrontuje represívny systém 50. rokov s geniálnou ruskou literatúrou 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania.
Jednotlivé úvahy vychádzali v denníku SME od februára 2006 do konca mája 2010 v rámci cyklu Dnes píše...
Výber z takmer 150 rozhovorov, úvah a rozprávaní skvelého rozprávača, prozaika a literárneho vedca pripravil Juraj Briškár.
Tretie vydanie (1976, 1981, 2006) debutovej novely Stanislava Rakúsa s doslovom Ivana Žuchu.
Presný, jazykovo vycibrený zmysel pre detail a celok, komediálnosť s prvkami grotesky, humoru a irónie, prepojenosť vysokého a nízkeho, súkromného a verejného, to všetko robí z prozaického súboru Stanislava Rakúsa Fáza uvoľnenia príťažlivé čítanie.
Teóriou látky, témy, problému a tvaru chceme prispieť k otázkam zrodu literárneho diela a autorskej metódy, ale aj k interpretácii povahy umeleckého textu. Prepojenosť videnia a komunikačnej intencionality má takú umeleckú štruktúru, ktorá dáva čitateľovi možnosť, aby sa k videniu najdôležitejších vecí, umiestnených pod textom (medziriadkový priestor), za textom (katarzný priestor) alebo nad textom (druhoplánový priestor) dopracoval sám.
Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác Stanislava Rakúsa. Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami.
Najnovší román Stanislava Rakúsa zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia. Vzniká tak text v texte – román v románe.
Románová novela Stanislava Rakúsa Žobráci siaha do prostredia, ktoré bolo pre slovenskú minulosť typické, ale naša literatúra si ho všimla len v nepatrnej miere. Autor dokázal toto prostredie urobiť skutočným románovým svetom, lebo ho rozvinul do celého radu diferencovaných postáv z niekdajšieho spoločenského dna a dal mu okrem existencie aj osobitnú filozofiu, vďaka ktorej sa drží pri živote aj v neľudských sociálnych podmienkach.
Stanislav Rakús v tomto súbore próz uplatňuje na rozdiel od svojej doterajšej tvorby nový typ poetiky. Ide zväčša o príbehy, v ktorých prostredníctvom motívov choroby, ohrozenia, osamelosti, smrti, ale i konfrontáciou staroby s mladosťou a detstvom vznikajú vypäté obrazy zo života obyčajných ľudí. Cez postavu protagonistu, jeho spomienky a prežívanie sa tu v rodinných väzbách tematizuje aj teritoriálna vzdialenosť medzi západným a východným Slovenskom. Závery príbehov sa vyznačujú tým, že do nich prenikajú neurčité a transcendentné prvky, ktoré dodávajú prózam nádych modelovosti. V knihe nechýba ani komická tonalita, charakteristická pre autorovu predchádzajúcu tvorbu.
