Bookbot

Sacha Batthyany

    1. január 1973
    Sacha Batthyany
    Neshef ha-damim shel ha-Rozenet Margiṭ
    Und was hat das mit mir zu tun?
    En wat heeft dat met mij te maken?
    Ce are asta de-a face cu mine?
    A co ja mam z tym wspólnego?
    Čo to má spoločné so mnou?
    • Čo to má spoločné so mnou?

      • 216 stránok
      • 8 hodin čítania
      3,4(229)Ohodnotiť

      Oslava, šampanské, tanec, prestávka na masaker, znova tanec, znova šampanské... Tak vyzerala oslava na zámku Rechnitz, ktorú v marci 1945 usporiadala autorova prateta Margit Batthyány. Zostalo po nej stoosemdesiat zavraždených Židov, stoosemdesiat zmárnených ľudských životov. Stalo sa to v marci 1945, v predvečer Kvetnej nedele. Medzi pozvanými hosťami boli prominentní funkcionári NSDAP i SS. Okolo polnoci niektorí hostia opustili oslavu a začali strieľať do Židov, ktorí na zámku vykonávali otrockú prácu. Švajčiarsky novinár Sacha Batthyany sa vo svojej knihe Čo to má spoločné so mnou? usiluje rozpliesť záhadu tejto masovej vraždy z konca druhej svetovej vojny a zároveň zistiť, akú úlohu pri tom všetkom zohrávala jeho prateta, ktorú prezývali „hostiteľka z pekla“. Pri svojom pátraní navštevuje Maďarsko, Rakúsko, no prostredníctvom psychoanalýzy sa snaží nahliadnuť aj do svojho podvedomia. Jeho kniha je však aj o nás, o súčasných Stredoeurópanoch, o pocitoch viny a spoluzodpovednosti za zločiny minulosti, o snahe pochopiť a prežiť na vlastnej koži tak vzdialené a predsa neustále prítomné dejiny.

      Čo to má spoločné so mnou?
    • Pod koniec marca 1945 roku hrabina Margit Thyssen-Batthyany urządza w pałacu w Rechnitz w Austrii przyjęcie pożegnalne dla miejscowego kierownictwa NSDAP, SS i Gestapo. W jego trakcie niektórzy goście wychodzą z pałacu, by rozstrzelać żydowskich robotników, przetrzymywanych w pobliżu. Ponad 60 lat później informacja o tamtej zbrodni dociera do kuzyna hrabiny, młodego dziennikarza z Zurychu, Sachy Batthyany’ego. – A co ty masz z tym wspólnego? – pyta go pisarz Maxim Biller. Batthyany, szukając odpowiedzi, zagłębia się w historię swego rodu: udaje się na dawne Węgry, przemierza syberyjskie gułagi, w Buenos Aires spotyka ocalałą więźniarkę Auschwitz. Odkrywa tajemnicę, która odmieni jego poglądy. Czy minione pokolenia mają wpływ na nasze życie? Czy wszyscy jesteśmy wojennymi wnukami? A przecież uważaliśmy się za ludzi nowoczesnych i niezależnych. Książka Sachy Batthyany’ego to niezwykła historia rodziny, panorama Europy Środkowej, a zarazem psychogram pewnego pokolenia.

      A co ja mam z tym wspólnego?