Bookbot

Michel Foucault

    15. október 1926 – 25. jún 1984

    Michel Foucault bol francúzsky filozof a historik myšlienok, ktorého dielo sa zameralo na kritické skúmanie sociálnych inštitúcií a systémov moci. Skúmal vzťah medzi poznaním a mocou, analyzoval diskurzy, ktoré formujú naše chápanie medicíny, psychiatrie a väzenského systému. Jeho metodológia, ovplyvnená Nietzschem, sa snažila odhaliť historické korene našich moderných myšlienkových systémov. Foucaultov vplyv na akademické kruhy je dodnes mimoriadny.

    Michel Foucault
    Moc, subjekt a sexualita: Výber z článkov a rozhovorov publikovaných v rokoch 1980-1988
    Moc, subjekt a sexualita
    Toto nie je fajka
    Slová a veci
    Dozerať a trestať
    Foucault - Myšlienky
    • 2011

      Slovenskému čitateľovi sa prostredníctvom tejto publikácie prvýkrát dostáva do rúk prehľad myšlienok významného francúzskeho postmoderného mysliteľa Michela Foucaulta. Hlavným cieľom tohto výberu je priblížiť Foucaultove myšlienky širšej verejnosti, pričom sa predpokladá, že súbor myšlienok bude atraktívnejší než jeho zložité a pre laickú verejnosť takmer neznáme dielo. „Myšlienky“ však poskytujú len plytkú exkurziu do Foucaultovho myslenia, pričom sa podobajú zlomkom, ktoré samostatne tvoria obraz novátorského myslenia jedného z postmoderných mysliteľov a poskytujú rámec na pochopenie širokého spektra súčasných problémov. Náročnosť niektorých výrokov predpokladá aspoň základnú znalosť filozofie, avšak väčšinu z nich je možné chápať aj na menej odbornej úrovni. Je dôležité si uvedomiť, že Foucault ponúka „iný“ pohľad na problémy, než aký sa nachádza v učebniciach a vedeckých publikáciách. Jeho dominantou nebolo ohúriť čitateľa formou, ale skôr popísať svoju kontroverznú koncepciu myslenia a prístup k problémom, ako aj originálne prepojenie rôznych metód a disciplín. Mnohí sa ho snažili zaradiť medzi štrukturalistov, no jeho práca je komplexnejšia a neustále sa vyvíja, čo ho robí jedinečným.

      Foucault - Myšlienky
    • 2000
    • 2000
    • 2000

      Dozerať a trestať

      • 312 stránok
      • 11 hodin čítania
      4,3(28480)Ohodnotiť

      V knihe Dozerať a trestať si Michel Foucault s veľkou naliehavosťou postavil otázky, ktoré ho zamestnávali po celý život: Čo sa to teraz v spoločnosti odohráva? Aký je tento svet, táto doba, práve tento okamih, ktorý žijeme? Čo sme my, občania modernej spoločnosti? Položil tieto otázky v súvislosti s metódami, mechanizmami a inštitúciami, ktoré v našej spoločnosti zabezpečujú trestanie a nápravu indivíduí, čo porušili zákon. Moderná spoločnosť sa obyčajne honosí humanizáciou trestania a rada poukazuje na to, že svojvôľu monarchického mučenia nahradila princípmi zákonnosti a nápravy. Foucault však odhaľuje, že pod plášťom humanizácie sa v nej v skutočnosti odohral prechod k disciplinovanosti a kontrole. (text z obálka) Slovenský preklad Miroslav Marcelli.... celý text

      Dozerať a trestať
    • 1994

      Toto nie je fajka

      • 64 stránok
      • 3 hodiny čítania
      3,9(1948)Ohodnotiť

      V Magrittovom obraze, kde je fajka a pod ňou nápis Toto nie je fajka, našiel autor knižky spochybnenie princípu napodobňovania, ktorý dlho vládol v západnom maliarstve a nielen tam. V Magrittovom maliarstve sa podľa Foucaulta dostáva do obehu obraz bez vonkajšieho vzoru, bez imitácie niečoho daného. Takýto obraz Platón nazval simulakrom a jeho tvorcov odsúdil ako výrobcov preludov. A práve pojem simulakra nám umožňuje chápať mnohé fenomény súčasnej vizuálnej kultúry. Kaligram je teda tautológia. Ale nie taká ako v rétorike. Rétorika ťaží z nadbytku reči; využíva možnosť dvakrát povedať to isté rozličnými slovami; profituje z nadmerného bohatstva, ktoré nám dovoľuje jedným a tým istým slovom povedať dve rozličné veci; podstatou rétoriky je alegória. Kaligram využíva tú vlastnosť písmen, že majú význam ako lineárne prvky, ktoré možno rozložiť v priestore, a zároveň ako znaky, ktoré treba rozvíjať v jednotnej reťazi zvukovej substancie. Znak, písmeno dovoľuje určiť slovo; čiara zasa dovoľuje stvárniť vec. Kaligram mieni teda hravo zotrieť najstaršie protiklady našej alfabetizovanej civilizácie: ukázať a pomenovať; stvárniť a povedať; reprodukovať a artikulovať; napodobniť a označiť; pozorovať a čítať.

      Toto nie je fajka
    • 1987

      Slová a veci

      Archeológia humanitných vied

      • 400 stránok
      • 14 hodin čítania
      4,2(7881)Ohodnotiť

      Dnešní humanitní vědy nejsou jen oblastí vědění: jsou praktikami a institucemi. M. F. analyzuje jejich zrození, vzájemné vztahy. „Člověk“ se objevil v našem vědění nedávno. Nebyl objektem zájmu po tisíciletí: zrodil se díky proměně naší kultury. V tomto díle nejde o „dějiny“ humanitních věd, ale o archeologii současnosti. A o kritiku: neboť kde se tyto okolnosti změní, „člověk“ zmizí a uvolní místo možnému novému myšlení.

      Slová a veci