Martin Kanovský Poradie kníh

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

O liberalizme, náboženstve a hodnotách sa sporia Samuel Abrahám, Egon Gál, Martin Kanovský a František Novosád. Autori, dlhoroční priatelia, kolegovia, diskutovali o ideológiách, o konfrontáciách, o hodnotách, o štáte, o predstavivosti, o náboženstve, o minulosti, o vzdelávaní a morálke.

Zámerom zozbierania a publikovania prezentovaných deviatich štúdií je ponúknuť alternatívne a odborne fundované pohľady, ktoré sú podložené extenzívnym štúdiom literatúry a sprostredkované detailnou analýzou primárnych zdrojov, v ktorých sa „národ“ a „etnicita“ v nejakej podobe vyskytujú. Jednotlivé kapitoly sa pritom venujú reprezentáciám národa a etnicity vo verejnom diskurze v minulosti aj súčasnosti a takisto v domácom aj zahraničnom kontexte. Deväť autorov a autoriek skúma národ a etnicitu vychádzajúc z rozmanitých sociálnovedných teórií a aplikujúc rôznorodé metodologické prístupy. Počet odborných prác venovaných skúmaniu týchto fenoménov neustále rastie, a preto je dôležité upozorniť na špecifické črty tejto publikácie, ktoré ju odlišujú od ostatnej produkcie, a ktoré môžu byť rozhodujúcim dôvodom pre jej prečítanie. Publikácia si pritom nekladie za cieľ ponúknuť autoritatívne alebo „správne“ interpretácie skúmaných javov a udalostí, ale skôr poukázať na pestrosť prístupov, ktoré ku kategóriám národ, etnicita a nacionalizmus nepristupujú ako k daným, nemenným a prirodzeným faktom, ale ako k sociálne konštruovaným, interpretovateľným a ustavične sa meniacim nositeľom významov, ktoré majú v rôznych kontextoch rôzne funkcie: kategorizovanie ľudí do skupín, budovanie či posilňovanie kolektívnej identity, politickú mobilizáciu alebo napríklad autoritatívnu interpretáciu dejín.

Kniha Jazyk a kognícia prináša najnovšie poznatky vied zaoberajúcich sa jazykom. Je zborník prác, ktoré tematizujú užšiu, špecializovanejšiu časť kognitívnych vied. Autori sa sústreďujú na vzťah jazyka a kognitívnych procesov a všímajú si napr. kultúrny prenos a evolúciu jazyka, jazyk myslenia či problematiku univerzálnej gramatiky.

Publikácia poskytuje prehľad kľúčových kultúrno-antropologických teórií a koncepcií, a to prizmatom svetových osobností sociálnej a kultúrnej antropológie: pätnásť kapitol obsahuje pätnásť postáv zo svetovej sociálnej a kultúrnej antropológie (Tylor, Frazer, Durkheim, Mauss, Malinowski, Lowie, Benedict, Radcliffe-Brown, Evans-Pritchard, Lévi-Strauss, Boas, Mead, Leach, Geertz, Needham). Kniha je predovšetkým určená študentom sociálnej antropológie a príbuzných sociálnych vied, no siahnuť po nej môže každý so záujmom o kultúru a spoločnosť.

Kniha ponúka široké spektrum rôznych stanovísk, konceptov, metód a výsledkov, ktoré treba brať do úvahy pri štúdiu kognície. Ilustruje konvergencie i divergencie, ku ktorým v kognitívnych vedách dochádza.

V práci sa snaží autor ukázať, ktoré zo základných myšlienok a postupov Lévi-Straussa sa stali základmi antropológie, a takisto, ktoré z jeho úvah boli skôr omylmi.