Emil Višňovský Poradie kníh

Akademický svet a jeho súčasné problémy Monografia sa zaoberá problémami súčasného rozvinutého akademického sveta. Autor charakterizuje vzťahy spoločnosti (štátu, politiky, biznisu, médií) a akademických inštitúcií, venuje sa premenám a transformáciám, ku ktorým dochádza po roku 1945 a ktoré vyúsťujú do krízových fenoménov súčasného neoliberálneho akademického kapitalizmu. Nevyhýba sa diskutovaným problémom kvality, akreditácie, evaluácie, performativity, akontability atď., ktoré zastrešuje kritikou inštrumentalizácie akademického sveta. Práca má postdisciplinárny charakter, jej jadro tvorí filozofická reflexia. Autorove analýzy sú založené na jeho dlhoročnej akademickej skúsenosti, ako aj na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry. Ide o prácu, aká v našom prostredí chýba, hoci jej potreba a aktuálnosť dávno dozreli. Je určená širokej kultúrnej verejnosti, ktorá má záujem o to, čo sa deje v akademickom svete (na univerzitách a v akadémii vied), ale takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje v tomto svete s nimi samými.

Kolekcia ponúka čitateľovi výber z „roztratených“ textov Prof. PhDr. Emila Višňovského, PhD., publikovaných samostatne v priebehu troch desaťročí v rozličných periodikách a médiách. Ich knižné vydanie dotvára profil autora o ďalšie dimenzie. Texty nie sú len svedectvom doby, ale nestrácajú na aktuálnosti ani z hľadiska reflexie súčasnej Covid-19-krízy. Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. – filozof, vysokoškolský učiteľ, profesor Univerzity Komenského, prekladateľ, esejista, publicista

Monografia sa zaoberá podstatou a vývojom akademického sveta v západnom civilizačnom okruhu od jeho vzniku v antickom Grécku až na prah súčasnosti (po rok 1945). Autor vysvetľuje ideu akadémie a ideu univerzity z historického, kultúrneho a filozofického hľadiska. Výsledkom jeho analýz je poznanie, že jadrom akademického sveta je intelektuálna tvorivosť, teda tvorba poznania a vzdelania, myšlienok a hodnôt. Napriek všetkým premenám a peripetiám dejín, toto intelektuálne jadro zabezpečovalo životaschopnosť a spoločenský význam akademických inštitúcií v každej dobe. Prínos akademických inštitúcií do dejín civilizácie je nezameniteľný a nezastupiteľný. Samostatná kapitola je venovaná vývoju nášho domáceho akademického sveta od veľkomoravského učilišťa po vznik Slovenskej akadémie vied a umení v 20. storočí. Poznanie histórie a tradícií akademického sveta je predpokladom pre pochopenie jeho súčasných problémov (po roku 1945), ktorými sa autor bude kriticky zaoberať v nadväzujúcej práci.

Kto bol Richard Rorty (1931 – 2007) ? Už počas života ho označovali za „najzaujímavejšieho“ a „najvplyvnejšieho“ amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších, ale aj najkontroverznejších a najprovokatívnejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol „prorokom a básnikom nového pragmatizmu“, pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďalších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 – Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) – je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20. storočia. Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že „rortyizmus“ poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.

Filozofická esej je žáner, ktorým sa autor obracia na širšiu intelektuálnu a kultúrnu verejnosť. Je to žáner, prostredníctvom ktorého sa filozofia usiluje vystúpiť zo svojich úzko odborných kruhov a problémov a nadviazať komunikáciu aj s nefilozofmi či „filozofickými laikmi“. V takejto polohe je zamýšľaná a štylizovaná väčšina textov v tejto knižke. Tematicky sa tieto texty pohybujú v troch okruhoch: kultúra, život, filozofia. Ide však o okruhy, ktoré sa prelínajú a ktorých vymedzenie je veľmi relatívne, skôr pomocné, takže v každej z troch častí O kultúre, O živote a O filozofii sú texty, ktoré by mohli byť pokojne zaradené aj v každej inej časti. Všetky totiž spája istá „intuitívna logika“ autora. Predstavujú akúsi „reflexiu doby“, alebo aspoň ukazujú, ako reflektované otázky autor v danom období vnímal a ako o nich premýšľal. Leitmotívom jeho úvah je otázka „umenia žiť“ v súčasnom svete.

Autor publikácie prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc., filozof a historik hovorí, že „pragmatizumus je slovo, ktoré u nás nemá dobrú povesť“, a to nielen v laickej, ale ani v odbornej filozofickej obci. Odľahčene by sme mohli povedať, že autor sa odhodlal odkliať „nedobrú reputáciu“ samotného pojmu a sprevádza nás „kariérou“ pragmatizmu.

Kniha je venovaná problematike praktického usudzovania a jeho úlohe vo vysvetlení a chápaní ľudského konania. Práca chce ukázať, ako sa táto problematika vyvíjala v dejinách ľudského myslenia, najmä filozofie a metodológie sociálnych vied. Nejde však o dejiny, ale o typológiu, o jej priblíženie. Priblíženie aj prostredníctvom takých autorov, ako sú napr.: Aristoteles, Hume, Kant, Hegel, Marx, Dewey, atď.

Dnes znova hľadáme ľudskú prirodzenosť a kladieme si otázku, kde pramení - v prírode či v kultúre? To, na čo vieme s istotou odpovedať je, prečo ju hľadáme: pokúšame sa presnejšie vedieť, kto sme, akí sme, a prečo takí sme. Autori tejto knižky reagujú na návrat tohto pojmu do filozofie a socio-humanitných vied.