Nedajte si ukradnúť nádej. Odvtedy, ako sa pápež František prvý raz objavil na balkóne Baziliky svätého Petra a bezprostredným pozdravom Dobrý večer si získal srdcia miliónov veriacich, prešiel dlhší čas a atmosféra sa nemení získava si sympatie aj mnohých neveriacich. Svojím normálnym správaním udivuje a oslovuje celý svet. Dokáže sa prihovoriť predstaviteľom štátov a veľkým náboženským lídrom, ale aj jednoduchým ľuďom, ktorí potrebujú útechu, vyhýba sa prepychu a vyhľadáva spoločenstvo, aby bol nablízku ľuďom. Je veľkým ohlasovateľom evanjelia a reformuje cirkev svojím príkladom.
Stačilo niekoľko viet, ktoré pápež povedal proti „ekonomike, ktorá zabíja“, aby ho označili za marxistu. Že autormi istých komentárov sú vydavatelia finančných denníkov alebo predstavitelia niektorých pravicových hnutí, pravdepodobne nikoho neprekvapuje. Oveľa prekvapujúcejšie je, že s nimi súhlasí aj časť katolíckeho sveta. O sociálnej nerovnosti a o chudobných je dovolené hovoriť iba pod podmienkou, že sa tak deje zriedka. A predovšetkým že sa nekritizuje systém, ktorý vraj predstavuje najlepší z možných svetov, lebo ako učia „správne“ teórie, čím viac budú bohatnúť bohatí, tým lepšie sa bude žiť chudobným. V skutočnosti tento systém nefunguje a dnes ho spochybňuje pápež, ktorý navrhuje, aby sa uvažovalo o vzťahu medzi ekonomikou a evanjeliom.
„František, obnov môj dom!“ Traduje sa, že takto sa začalo povolanie Františka z Assisi, a takto prijal voľbu na pápežský stolec aj Jorge Mario Bergoglio. Vybral si meno, ktoré si dosiaľ nedal nijaký pápež.
Nový pápež, prekvapivo zvolený v konkláve, ktoré malo len päť skrutínií, vzbudil pozornosť sveta, meniac protokol a šíriac vlastný štýl ľudskosti, jednoduchosti a zvláštnej pozornosti k neveriacim.
Vatikanista Andrea Tornielli načrtáva osobnosť Božieho muža cez jeho slová a myšlienky, svedectvá a osobné spomienky: Je to mierny, srdečný človek, ktorý si za piliere svojej pastoračnej činnosti v Argentíne, trápenej sociálnou a ekonomickou nerovnosťou, zvolil evanjeliovú radikálnosť a posolstvo milosrdenstva.
V rozprávaní o jeho živote možno vidieť kľúč, ktorý nám pomôže pochopiť, v čom je Boží pastier nový, čím stelesňuje potrebu obnovy, už dlhší čas prítomnú vo všeobecnej cirkvi.
V poslednom rozhovore s A. Torniellim kardinál Bergoglio za najväčšie zlo cirkvi označil vzťahovanie na seba, márnivosť a karierizmus. Začiatok jeho pontifikátu predpovedá novú cestu, misijnú cestu cirkvi, ktorá bude blízka ľuďom. Táto úloha spája pápeža, kňazov i Boží ľud. Všetci by ju mali plniť spolu.
Kardinál Carlo Maria Martini je slovenskému čitateľovi známy predovšetkým z
prekladov mnohých jeho duchovných cvičení, ktoré sú založené na hlbokej
znalosti Svätého písma. Menej známe sú však jeho iné diela, ani nie písomné,
ale jeho aktivity, ktoré sa stretali s veľkým ohlasom nielen v miestnej cirkvi
v Miláne, ktorú riadil. Spomenieme tu len dve najvýznamnejšie: tzv. Katedry
neveriacich, kde inšpiroval a viedol dialóg veriacich s neveriacimi v úsilí
ukázať veriacim, že svoju vieru musia stále prehlbovať, a neveriacim, že ich
nevera možno stojí na krehkých argumentoch, a štvrtkové lectio divina v
milánskej katedrále, kde ho neraz so zatajeným dychom a s perom v ruke
počúvalo aj päťtisíc mladých. Kardinál Martini rád uvažoval o veciach, ktoré
sa iným zdali jasné, a odhaľoval nové možnosti prístupu a videnia vecí i
problémov. Vyjadroval sa k eutanázii i umelému oplodneniu, hovoril o nutnosti
rovnosti súkromného a štátneho školstva, o fiškálnom systéme, o terorizme i
korupcii... Navrhoval zvolať Tretí vatikánsky koncil, veľmi mu ležali na srdci
rozvedení a znovuzosobášení...To, čo hovoril, však malo jeden spoločný základ
– lásku ku Svätému písmu a k Cirkvi. A jeden cieľ – viesť dialóg pre skutočné
dobro ľudí, ktorým je život s Ježišom. Predkladáme slovenský preklad knihy
Andreu Tornielliho s nádejou, že poznanie života tohto nášho významného
súčasníka pomôže a dodá odvahy k čoraz hlbšiemu a otvorenejšiemu dialógu aj
Cirkvi na Slovensku.
Prvý raz sa stretli v roku 1948. Vtedy mladý kňaz Karol Wojtyla, ktorý študoval v Ríme, prvýkrát navštívil San Giovanni Rotondo, aby spoznal pátra Pia, tajomného rehoľníka so stigmami.
V roku 1962 Dr. Wanda Póltawska, dlhoročná Wojtylova známa, ochorela na rakovinu. Jej nádej na prežitie bola mizivá. Budúci pápež, vtedy ešte krakovský biskup, neváhal a napísal list pátrovi Piovi, ktorý prorockým tónom vyhlásil:"Jeho nemožno odmietnuť." Žena sa zázračne uzdravila a Karol Wojtyla mu poslal ďakovný list. Od tej chvíle sa medzi rehoľníkom so stigmami a budúcim pápežom vytvorilo srdečné puto.
Dr. Wanda Póltawska, hrdinka opisovaných udalostí, je autorkou predslovu k poľskému aj slovenskému vydaniu knihy.
Jedinečná publikácia Meno Boha je Milosrdenstvo prináša úprimný a otvorený rozhovor s pápežom Františkom.
Na rozdiel od iných kníh v tejto osobitej publikácii nenájdeme už v minulosti publikované rozhovory, ale dosiaľ nezverejnené slová a vyjadrenia pápeža Františka z rozhovoru uskutočneného ad hoc s vatikanistom Andreom Torniellim.
V rozhovore pápež František prostredníctvom spomienok z mladosti a dojímavých skúseností zo svojho kňazského pôsobenia vysvetľuje dôvody, prečo si želal vyhlásiť mimoriadny Svätý rok. Nepodceňuje etické ani teologické otázky a zdôrazňuje, že cirkev nemôže zatvoriť dvere pred nikým.
Jednoduchým a priamym jazykom pozýva pápež František každého muža a každú ženu na zemi na prostý, dôverný, osobný dialóg. Každá stránka knihy vyjadruje vrúcnu túžbu priblížiť sa k všetkým dušiam v cirkvi i mimo nej, ktoré hľadajú zmysel života, cestu pokoja a zmierenia, liek na svoje fyzické i duchovné zranenia. Predovšetkým sa chce priblížiť k všetkým nepokojným a uboleným, ktorí túžia byť prijatí, nie odmietnutí: k chudobným a vylúčeným, k väzňom a prostitútkam, ale aj k zmäteným a k tým, čo sa vzdialili od viery, k homosexuálom i k rozvedeným.
V tomto úprimnom dialógu sa pápež František nevyhýba ani vzťahom medzi milosrdenstvom, spravodlivosťou a skazenosťou. Kresťanom, ktorí sa pripočítavajú k zástupu „spravodlivých“, pripomína: „Aj pápež je človek, ktorý potrebuje Božie milosrdenstvo.“
Konflikty, zneužívania a škandály. Čo sa skutočne deje v katolíckej cirkvi?
Exkluzívne dokumenty a svedectvá o afére Vigano a o požiadavke na odstúpenie pápeža Františka.
„Mediálna bomba“ vybuchla v Dubline ráno 26. augusta 2018. Išlo o pokus o „prevrat“ proti pápežovi Františkovi. Počas jeho celého pontifikátu sa totiž vedie zápas mocenských skupín, má svojich zástancov aj vo Vatikánskej kúrii a v niektorých biskupských konferenciách po svete. Nie je správne, aby sa klerikalizmus, loby gej a schizmatické túžby vysvetľovali podľa kľúča: Františkovi priatelia – Františkovi nepriatelia. Treba ísť do hĺbky, rozlíšiť, čo je pravdivé a čo nie, čo sa v médiách často účelovo vytiahlo a čo, naopak, účelovo zamlčalo, prečo Františka označujú za heretika, o čo ide medzinárodnej politicko-ekonomickej sieti podporujúcej útoky voči nemu. Treba preskúmať dokumenty, odhaliť pozadie a počúvať znepokojujúce vysvetlenie udalostí, ktoré podávajú svedkovia tohto prípadu.
