Tomáš Černák Poradie kníh

Politický vývoj na Slovenku po februári 1948.

Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Bratislavský rodák Štefan Čambal patril k najväčším futbalovým osobnostiam medzivojnovej ČSR a bol najúspešnejším slovenským futbalistom toho obdobia. Je považovaný za prvú veľkú slovenskú futbalovú hviezdu. Ihneď po príchode do I. ČSŠK Bratislava sa s týmto klubom stal amatérskym majstrom ČSR, čo bol najväčší dovtedajší úspech slovenského futbalu. Vrchol jeho kariéry v bratislavskom mužstve prišiel v máji 1929, kedy I. ČSŠK Bratislava porazil profesionálov z anglického klubu Newcastle United F.C. vysoko 8:1 a Štefan Čambal sa na tomto historickom víťazstve podieľal tromi gólmi. Bol to zároveň jeho posledný zápas v drese I. ČSŠK Bratislava. Čambal prestúpil do českého profesionálneho mužstva Teplitzer FK a stal sa tak profesionálom. Keďže podával kvalitné výkony, tak oňho prejavil záujem najlepší futbalový klub v ČSR tých rokov SK Slavia Praha. S týmto klubom získal štyri majstrovské tituly a pravidelne hral v najlepšej európskej klubovej súťaži tých rokov v Stredoeurópskom pohári. Najväčší úspech celej svojej kariéry však dosiahol v reprezentačnom drese. V roku 1934 na majstrovstvách sveta v Taliansku sa československá reprezentácia dostala až do finále, kde po predĺžení podľahla domácemu Taliansku tesne 1:2. Štefan Čambal odohral na týchto majstrovstvách sveta všetky zápasy a bol jediným Slovákom v celom reprezentačnom mužstve.

Pri príležitosti stého výročia založenia belasého klubu sme sa preto rozhodli predostrieť celej športovej verejnosti výsledky desaťročnej práce na poli histórie ŠK Slovan Bratislava. Jedným dychom treba dodať, že zároveň išlo aj o celkové dejiny slovenského i česko-slovenského futbalu, ktorých bol Slovan neodmysliteľnou súčasťou. Dlhé dni a mesiace strávené v archívoch a knižniciach či pri rozhovoroch s pamätníkmi dali základ pre túto, v mnohých smeroch jedinečnú knihu. Práve história klubu, majúceho povesť slovenského národného symbolu, ktorý sa za posledných sto rokov významným spôsobom zapísal do slovenských dejín, nás inšpirovala k uvedeniu tejto knihy. ŠK Slovan Bratislava, pojem, ktorý v knihe objasníme a ukážeme, že nejde len o športové výsledky, úspechy či neprávosti, ale aj o klub rodinu odzrkadľujúcu stovky, ba až tisíce životných príbehov viacerých generácií hráčov, trénerov, funkcionárov a v neposlednom rade aj fanúšikov. Veríme, že naša práca posunie poznanie slávnej futbalovej minulosti aspoň o malý krok vpred.

Viktor Tegelhoff bol významným hráčskym symbolom zlatej povojnovej éry Š.K. Bratislava a jedným z najlepších hráčov v Európe. S futbalom začal v Ružomberku, kde sa stal lídrom seniorského tímu a pomohol klubu postúpiť do najvyššej slovenskej súťaže. V decembri 1942 prestúpil do Š.K. Bratislava, kde sa stal rešpektovanou osobnosťou a vynikajúcim kanonierom, ktorý často rozhodoval zápasy. V sezóne 1943/1944 získal majstrovský titul a stal sa členom slovenskej reprezentácie, ako prvý Slovák po druhej svetovej vojne aj česko-slovenskej reprezentácie. Ako líder belasého mužstva prispel k trom majstrovským titulom v rokoch 1949-1951, čím prerušil dominanciu pražských klubov. V roku 1955 získal svoj štvrtý česko-slovenský titul a hral až do 38 rokov, neskôr sa stal hrajúcim trénerom klubu Slavoj Piešťany. V roku 1957 bol zatknutý a odsúdený na 5 rokov nepodmienečne na základe vymysleného obvinenia. Po návrate z väzenia v roku 1960 trénoval niekoľko klubov, vrátane Slavoj Piešťany a TJ Pozemné stavby Bratislava, a dosiahol úspechy so žiakmi v Inter Bratislava. Aktívne hrával aj za internacionálov Slovana Bratislava. Viktor Tegelhoff zomrel 11. septembra 1991 vo veku 73 rokov. Jeho pamiatku ctí ulica pomenovaná po ňom pri štadióne Tehelné pole.

Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko preto, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.

Historické okolnosti vzniku strešného orgánu futbalu na Slovensku. Mená ľudí, ktorí sa zaslúžili o vznik zväzu, ktorého prvý názov bol Slovenský futbalový sväz (SFS). Rovnako tak ich práca, myšlienky a činy, akými formovali štruktúru hnutia i slovenských futbalových súťaží.

Leopold Šťastný sa zapísal do dejín slovenského a česko-slovenského futbalu ako vynikajúci hráč a tréner. S klubom Slovan Bratislava spojil väčšinu svojho života, pričom sa stal jeho stabilným pilierom obrany a kapitánom. Vďaka spoľahlivosti a bojovnosti sa dostal do reprezentácie ČSR ako jeden z mála mimopražských futbalistov. Po roku 1939 reprezentoval samostatné Slovensko a pripravoval sa na trénerskú dráhu, avšak dva roky mal zákaz aktívnej činnosti z rasových dôvodov. K futbalu sa vrátil v roku 1942 a viedol dorast ŠK Bratislava a seniorské mužstvo OAP Bratislava, s ktorými získal majstrovský titul. V rokoch 1949-1951 priviedol Sokol NV Bratislava k trom česko-slovenským titulom v rade. Počas svojej kariéry pôsobil v Slovane Bratislava a vychoval hráčov, ktorí v roku 1969 získali Pohár víťazov pohárov. V roku 1953 bol väznený komunistickým režimom. V roku 1965 prijal ponuku trénovať FC Wacker Innsbruck, kde sa stal dvakrát vicemajstrom Rakúska. V roku 1968 prešiel k rakúskej futbalovej reprezentácii, ktorú viedol sedem rokov a zapracoval do tímu legendy ako Hans Krankl. Po ukončení pôsobenia pri reprezentácii sa podieľal na úspešnom projekte Školská liga. Od konca roka 1979 žil v Kanade, kde v roku 1996 zomrel. Odkaz Leopolda Šťastného zostáva významnou súčasťou slovenského a československého futbalu.

Slovenské národné povstanie vynieslo mladého právnika Gustáva Husáka prvý krát do sfér vysokej politiky, v ktorej sa s prestávkami udržal až do decembra 1989. Jeho životné osudy v rokoch 1939-1945 a cesta k organizácii Povstania boli plné zvratov, splnených i nesplnených ambícii. Životný príbeh ambiciózneho advokátskeho koncipienta, ktorý sa v rokoch druhej svetovej vojny musel vyrovnávať s nástrahami ilegálnej činnosti a nepochopením vo vlastných radoch, čo viedlo až k jeho dočasnému rozchodu s komunistickým odbojom. Husákov profesijný rast, kontakty s predstaviteľmi vládnuceho režimu a návrat k ilegálnej činnosti vyvrcholili prípravami Povstania. Stal sa jednou z kľúčových postáv SNP, čo mu prinieslo pozornosť aj rešpekt predstaviteľov zahraničného odboja a po skončení vojny vysoké štátne a stranícke funkcie. Po potlačení Povstania odchádza do hôr Nízkych Tatier, kde takmer prišiel o život a len s veľkou dávkou šťastia sa dostal do kontaktu s Červenou armádou.