Jozef Kelemen Knihy

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, čo je poznanie. Ako poznávame vonkajší svet pohybov, objektov a farieb? Ako poznávame vnútorný svet predstáv, vier a želaní? A ako tieto dva svety spolu súvisia? Človek poznáva mysľou, ale čo je myseľ? Ako možno zistiť, čo sa v nej deje? Aký je vzťah medzi mysľou a telom? Ako svet v nás súvisí so svetom okolo nás? Kniha Myseľ, telo, stroj predstavuje deviatich filozofov a vedcov - R. Dawkinsa, D. C. Dennetta, R. Van Gulicka, T. Nagela, K. H. Pribrama, R. Rortyho, J. R. Searla, R. M. Smullyana a A. M. Turinga, ktorí významne ovplyvnili súčasné diskusie o týchto problémoch, zamestnávajúcich filozofov už viac ako dvetisíc rokov. Okrem filozofov zaujme aj odborníkov v súvisiacich vedných disciplínach ( biológii, logike, psychológii, umelej inteligencii) a každého, kto slobodne rozmýšľa o tom, akú predstavu si mi ľudia máme vytvoriť o sebe a svojom mieste v prírode.

27. októbra 1949 prebehla na oddelení filozofie Manchesterskej univerzity diskusia o tom, či môže počítač myslieť. Pred zúčastnenými sa v novom technickom a vedeckom kontexte znova aktualizovala otázka, ktorá nebola ani v nimulosti európským mysliteľom neznáma či cudzia - otázka, či bude raz možné skonštruovat systém, ktorý by dokázal to, čo zatiaľ dokáže iba ľudská myseľ. Dvaja spomedzi diskutujúcich, matematik Max Newmann a filozof Michael Polányi, aktualizovali v spojitosti s touto témou alarmuj)ce výsledky logika Kurta Gödela. Ten v roku 1931 dokázal, že žiadny formálny systém, ktorým možno opísať aspoň aritmetiku, nemôže poskytnúť prostriedky na dôkaz vlastnej bezospornosti. Ak je teda počítač z hľadiska sovjich výpočtových schopností ekvivalentý s formálnym systémom (čo je dodnes skoro všeobecne prijímaná hypotéza, sformulovaná prvý raz logikom A. Churchom začiatkom 30. rokov), tak nemá zmysel pokúšať sa napodobiť vtipnou súčinnosťou jeho schopností všetko to, čo dokáže ľudská myseľ. Alan Turing, matematik, ktorý koncom 20. rokov ako prvý sformalizoval pojem výpočtu, bol voči takýmto argumentom skeptický.

Ako myslenie ovplyvňovalo a ovplyvňuje našu predstavu o strojoch? Ako naša predstava o strojoch a stroje samy ovplyvňovali a ovplyvňujú naše premýšľanie a našu predstavu o sebe a o svete okolo nás? Kniha predstavuje fragmenty vedeckého a technického, intelektuálneho a kultúrneho kontextu, ktoré vytvárajú užitočný rámec na chápanie zmyslu dvoch zásadných otázok súčasnej euroatlantickej civilizácie. V tomto ohraničení sa na tieto otázky načrtávajú aj určité odpovede. Hoci je spomenutý kontext veľmi široký, bohatý a mnohotvárny, odpovede sú formulované tak, že nič nebude brániť kultúrne bežne rozhľadenému a vnímavému čitateľovi chápať postoje autora vyjadrené v kapitolách knihy a vytvárať si na naznačené témy a problémy aj svoje vlastné názory.