Adam Bžoch Poradie kníh

Dve klasické kultúrnohistorické diela slávneho nizozemského mysliteľa. Slávny nizozemský historik Johan Huizinga (1872-1945), autor dnes už klasických, do mnohých jazykov preložených prác Jeseň stredoveku (1919), Erasmus (1924), Homo ludens (1938), Nizozemská kultúra v 17. storočí (1933/41), V tieňoch zajtrajška (1935) či Zhanobený svet (1945), patrí ku kľúčovým postavám európskeho kultúrnohistorického a antropologického myslenia prvej polovice 20. storočia. Jeho záujem pritom ďaleko presahoval Európu, od mladosti sa totiž zaujímal takisto o Indiu ale aj o Rusko. Ako profesor histórie na univerzite v severonizozemskom Groningene pochopil počas prvej svetovej vojny ako jeden z prvých európskych intelektuálov budúci globálny význam Spojených štátov amerických a pre svojich krajanov napísal o USA originálne a pútavé kultúrnohistorické dielo s názvom Človek a dav v Amerike (1918). O osem rokov neskôr, keď po prvý (a posledný) raz vstúpil na americkú pôdu, napísal o USA svoju druhú, oveľa osobnejšiu knihu s názvom Amerika, ako žije a myslí (1926). Obe autorove diela, ktorých myšlienkovú kvalitu preveril čas, vychádzajú v prvom slovenskom preklade.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy? V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.

Dodnes niet vedeckej práce z ranej renesancie, ktorá by nespomenula slávnu knihu nizozemského kultúrneho historika Johana Huizingu, ani štúdie z oblasti teórie hier, ktoré by sa neodvolávali na jeho prácu Homo ludens. Vplyv tohto humanitného vedca 20. storočia spočíva v kladení otázok čitateľom, ktorí si uvedomujú svoju zrastenosť s dejinami. Kniha Adama Bžocha sa venuje Huizingovi a sprostredkúva celostný pohľad na jeho život a dielo, odhaľujúc jeho význam pre rozvoj humanitného myslenia. Okrem známych prác, ako Jeseň stredoveku a Erasmus, autor rozoberá aj menej známe dielo, ako Problém renesancie a Nizozemská kultúra v 17. storočí. Na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Jeho dielo ovplyvnilo európsku medievistiku, sociológiu, teórie hier a filozofiu dejín, pričom jeho otvorenosť a nepredpojatost voči otázkam kultúrnej existencie sú kľúčové. Zvláštna kapitola je venovaná jeho vplyvu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, kde jeho dielo predstavovalo alternatívu voči rigidnému marxizmu.

Štúdie, články a úvahy o severonizozemskej literatúre. „Pokiaľ viem, je to po prvý raz, čo v slovenčine vychádzajú systematicky koncipované literárnoteoretické úvahy o holandskej literatúre. Z hľadiska prekladateľskej recepcie (...) nám táto práca ponúka vhľad do toho, prečo sú holandské literárne diela prínosné v slovenskom (a aj v českom) kontexte.“ Wilken Engelbrecht „Možno najdôležitejšie je, že Bžochova práca má aj širší význam, než je holandsko-slovenská kultúrna komunikácia – prelamuje bariéry slovensko-západoeurópskeho dialógu, ktorý celé desaťročia neexistoval, alebo bol deformovaný. Samozrejme, nejde len o literárny, ale aj o kultúrny a filozofický dialóg.“ Ján Jankovič

Rozsiahla a fundovaná kriticko-historická práca týkajúca sa dejín psychoanalýzy na Slovensku esejizujúcim spôsobom komentuje poznatky o presadzovaní sa psychoanalytických teórií a trendov v predvojnových a povojnových rokoch na našom území. Autor Psychoanalýzy na periférii objasňuje na základe bohatého historického materiálu a jeho výkladu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením a odhaľuje pozadie jednotlivých postojov jej protagonistov voči Freudovej teórii sexuality a nevedomia, resp. voči iným zložkám klasickej psychoanalýzy.

Roku 1886, včase najväčšej Masochovej slávy, použil lekár Krafft-Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, odvodený od spisovateľovho mena, pod ktorým zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie. Venuša v kožuchu patrí k najúspešnejším erotickým prózam rytiera Leopolda von Sacher-Masocha. Gilles Deleuze, jeden z najoriginálnejších francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia, vyzdvihuje literárnu hodnotu Masochovho diela, analyzuje sadizmus a masochizmus, ich rozdiely a súvislosti. Gilles Deleuze Je jedním z nejoriginálnějších a najinspirativnějších francouzských filozofů druhé poloviny 20. století. Při rozvíjení své vlastní filozofické problematiky se často obracel k podnětům, které se zrodily v takových oblastech jako literatura, film, výtvarné umění nebo i kvantová mechanika, biologie a neurologie. Charakteristickým znakem jeho myšlení je schopnost zachytit mnohotvárnost a nezredukovatelnou jedinečnost kulturních, vědeckých a společenských pohybů. Tuto svou schopnost v plné míře projevuje i v práci o Sacher - Masochovi, vydané původně v roce 1967. Deleuze zde s velkým porozuměním představuje literární podoby jeho díla a zároveň usiluje rozbít zjednodušující koncepci sadomasochistické jednoty, kterou přijímá psychoanalýza.

Estetické názory nemeckého estetika, filozofa, literárneho vedca (1892–1940).

Mulisch vo svojom diele Dve ženy píše z pohľadu kunsthistoričky Laury, ktorá sa zamiluje do mladej, slobodnej a tak trochu zvláštnej Sylvie.