Trápia ťa zlé sny? Bojíš sa tmy, alebo nemôžeš večer zaspať? V tom prípade tento komiks nie je nič pre teba! Cítiš, ako sa na krajinu zniesla temná noc? Ako pomaly a potichu mrazivá hmla rozprestiera svoju chladnú náruč? Aj vtáky prestali spievať. Ťaživé ticho zahalilo celé okolie. Dnes opäť niečo nadprirodzené a zlé chodí okolo domu a číha na neopatrné duše. Zažni svetlá, zamkni dvere, zatiahni rolety a radšej sa schovaj pod perinu…
V roku 2003 vyšla kniha What’s What alebo Prečo je to v angličtine tak. Autor Jozef Kot ňou nechcel nahradiť učebnice anglického jazyka, iba ich doplniť a zaoberať sa najmä tým, čo vyvoláva otázniky. Zvolil si formu dialógu s čitateľom. Väčšina otázok nie je fiktívna, každodenne sa s nimi stretal ako pedagóg Jazykovej školy v Bratislave. Niektoré si kládol ako prekladateľ anglickej a americkej literatúry celkom spontánne aj sám, lebo táto práca si vyžaduje ustavične porovnávať dva jazykové systémy. To ho priviedlo k myšlienke vrátiť sa k pôvodnému textu, upraviť ho a rozšíriť o problematiku, pred ktorou stojí každý, kto má ambície venovať sa prekladateľskej činnosti. Nová kniha zahŕňa množstvo ďalších problémov a otázok, ktoré otvárali jeho poslucháči počas prípravných kurzov zameraných na špeciálne štátne skúšky z prekladateľstva. Preto jej dal – v zhode s názvami, aké používajú novšie generácie počítačových softvérov – podtitul What’s What 2.0.
Výborný rozprávač J. D. Salinger sa nám v tejto zbierke poviedok predstavuje ako vynikajúci rečník a psychológ, ktorý dômyselne preniká do hĺbky ľudskej duše, aby odôvodnil konanie svojich hrdinov, v ktorých osobnosti sa máme problém vyznať. Konajú spontánne, ale častokrát na to doplácajú. Ich osudy sú síce tragické, ale v Salingerovom prevedení s istou dávkou humoru a povznesenia sa pôsobia ako príbehy, ktoré formujú náš názor na život, nútia nás zamyslieť sa nad sebou a premýšľať nad spôsobmi nášho konania.
V prózach groteskného a tragikomického ladenia nájde čitateľ exotické témy — kriminálne motívy, strašidelné zámky, šport a iné, ktoré Kot spája s fantastickými prvkami, snažiac sa vyhmatať ľudské sny, obavy, slovom — neznáme priestory v nás.
Novela z kritického roku 1968, ktorá bola aj sfilmovaná. Hlavná postava (M. Dočolomanský). Zastaraná tlačiareň, v ktorej sa dolujú len peniaze a vedúci nerešpektujú spoločenské potreby..
Čas vykĺbil sa. Mám ho vrátiť naspäť. Dočerta, na toto som prišiel na svet?
Takto premýšľa sám nad sebou dánsky princ Hamlet v hre, ktorá je aktuálna vždy, keď je čas vykĺbený – a kedy vykĺbený nebol? Básnickú „hru hier", kladúcu večnú otázku, či má pri náprave sveta šancu jednotlivec, si prečítate na dúšok ako tú najnapínavejšiu detektívku.
V novele Kolkáreň sa hovorí o činnosti kontrolného útvaru generálneho riaditeľstva, ktorého kontrolór zistí nezrovnalosti v účtovných knihách podniku na výrobu kuchynského nábytku, kde je riaditeľom jeho spolužiak. Stojí pred dilemou: odhaliť nedostatky, alebo ich zatajiť?
Anglické slovo henge (čítaj hendž) znamená kruhovú stavbu, megalitický monument určený na rituálne účely, spojený s uctievaním Slnka najmä počas dní slnovratov. Medzi najznámejšie takéto objekty patrí záhadný anglický Stonehenge, ku ktorému dosiaľ prúdia davy turistov a vyznávačov starých pohanských kultov. Sam Christer však nerieši záhadu tejto stavby, ale jeho vernej podzemnej kópie, ktorá je posvätným miesto fanatickej náboženskej sekty. Sekta vychádza z uctievania kameňov, z ktorých je postavený Stonehenge, a ešte aj v 21. storočí pokračuje v drastických rituáloch s ľudskými obeťami. Do tohto rámca vkladá autor napínavý príbeh o únose dcéry amerického viceprezidenta a o ďalších zločinoch súvisiacich s uctievačmi kameňov – učeníkmi Najsvätejších, ktorí nahrádzajú svoje občianske mená názvami súhvezdí. Dynamicky opisuje svoju „fantazijnú fikciu“, ktorá však nie je iba dramatickým čítaním založeným na kódoch, symboloch a archeoastronómii, ale je aj obrazom britských bezpečnostných zložiek –tajomné spoločenstvo má totiž svojich členov aj v policajnom aparáte, armáde a v spoločenskom živote, čo sťažuje vyšetrovanie. Autorov strohý štýl nenásilne vťahuje čitateľa do deja a drží ho v napätí až do konca knihy
Od prvej polovice 70. rokov Kot opúšťa predchádzajúcu, v mnohom inovačnú poetiku a prikláňa sa k dobovej spoločensky angažovanej literatúre. V novele Horúčka, zasadenej do prostredia malej tlačiarne, sa pokúšal odkryť korene tzv. krízy z konca 60. rokov. Podobný charakter má i novela Narodeniny, v ktorej vedúci pracovník bilancuje výsledky svojho života a práce. V novele Kolkáreň zasa kontrolór zistí nezrovnalosti v účtovných knihách podniku na výrobu kuchynského nábytku, kde je riaditeľom jeho spolužiak, a stojí pred dilemou všetko zatajiť alebo odhaliť. Výber z Kotových próz vyšiel pod názvom Beh bez konca.