František Novosad Knihy

Dlho očakávaná kolektívna publikácia Dejiny sociálneho a politického myslenia je určená nielen pre študentov humanitných odborov, ale tiež pre tých, ktorých zaujíma vývoj sociálno-politických ideí a prúdov od antiky po dnešok, nevynímajúc kontext čínskeho a islamského uvažovania o spoločnosti. V 46 kapitolách predstavujú jednotliví autori všeobecné charakteristiky myslenia určitých dejinných období, podrobnejšiu analýzu myslenia konkrétnych filozofov či významné ideové prúdy formujúce spôsob uvažovania o spoločnosti. Zjednocujúcim podtextom celej publikácie je hľadanie odpovedí na otázky Čo je spoločnosť? ; Prečo je dnes štát kľúčovou formou organizácie spoločnosti? ; Ako sa vykonáva moc v globalizujúcom sa svete? , ktoré sa v rámci postupného odhaľovania vývoja sociálno-politického myslenia a dejinných súvislostí čitateľovi vynárajú.

V akej spoločnosti to vlastne žijeme, ako sme na tom? Čo z nás urobili dejiny a čo sme urobili sami zo seba? To sú otázky, ktorým sa nikto, kto sa chce aspoň trochu vyznať vo svete, v ktorom žije, nemôže vyhnúť, ani na Slovensku nie, v krajine, o ktorej neraz počujeme, že je spojením múzea a experimentálneho štúdia. Je to však múzeum, ktorého kustódi nemajú dobrý prehľad o tom, čo všetko im zverené zbierky obsahujú, a je to štúdio, v ktorom sa robia experimenty s nejasným zmyslom. Dá sa vôbec ucelene systémovo, v dobre rozvrhnutom traktáte vystihnúť táto zmes archaizmov a novátorstva konzervativizmu a experimentovania, v ktorej žijeme? Autor tejto knihy otvorene priznáva, že to nedokáže, a preto ponúka útržky, koláž pohľadov a názorov na stav slovenskej spoločnosti v posledných sto rokoch. Za základný problém považuje vzťah slovenskej spoločnosti - v jej vnútornej kultúrnej, sociálnej a náboženskej diferencovanosti - k samej sebe.

Táto kniha pojednáva o vývoji slovenskej spoločnosti na pozadí základných dejinných trendov 20. storočia. Rozhodujúcim procesom tohto obdobia bolo súperenie politicko-ekonomických blokov o svetovú moc. Išlo však aj o úsilie spoločností nachádzajúcich sa na periférii a poloperiférii vyrovnať sa krajinám centra, o štátnu a národnú emancipáciu a o nové postavenie jednotlivca vo vzťahu k historicky vytvoreným kolektivitám. Všetky tieto procesy boli súčasťami „novovekého projektu“, v ktorom človek pochopil sám seba ako „pána a vlastníka prírody“ a kde jednotlivé dejinné formy nie sú ničím iným než rozdielnymi spôsobmi realizácie tohto panstva.

Úvahy Františka Novosáda vychádzajú z presvedčenia, že aparát vypracovaný klasickou filozofiou v línii T. Hobbes – G. W. F. Hegel – K. Marx – M. Weber je uplatniteľný aj pri analýze problémov súčasného sveta. Dejiny sociálnych a politických ideí traktuje v úzkej nadväznosti na dobové kon-texty a chápe ich ako špecifický typ odpovedí na problémy, s ktorými zápasili konkrétne spoločnos-ti, ako špecifické postupy, ktorými spoločnosti interpretujú svoje možnosti a svoje obmedzenia. Zároveň berie do úvahy umiestnenie teórií v konkrétnych ideových tradíciách. Každá teoretická koncepcia vždy obsahuje aj polemickú zložku, nadväzuje na predchádzajúce teórie, kritizuje ich, je súhlasom alebo polemikou s konkurujúcimi názormi. Dôležitou témou jeho uvažovania je analýza pojmu sociálny poriadok. Sociálny poriadok chápe primárne ako historicky sa meniaci komplex koordinácii prostredníctvom empatie, spoločných hodnôt, násilia, výmen a zmlúv. Jednotlivé typy spoločností sa potom rozlišujú podľa toho, ako sú jednotlivé formy koordinácie inštitucionalizované a podľa toho, ako sa menia väzby medzi jednotlivými spôsobmi koordinácie. Osobitnú pozornosť venuje vzťahu medzi koordináciami prostredníctvom hodnotových systémov a aparátov násilia.

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dve- sto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedri- cha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.

Kniha prináša 20 rozhovorov s našimi i zahraničnými osobnosťami, ktorá vyšli na stránkach týždenníka Slovo prevažne na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Títo ľudia, ktorých dielo a život sa už uzavreli, boli nielen svedkami, ale aj aktérmi udalostí druhej polovice dvadsiateho storočia, no aj aktívnymi účastníkmi či pozorovateľmi prevratných zmien po roku 1989, ktoré v čase vzniku rozhovorov už nadobúdali jasné kontúry. Zahraničné osobnosti sa rôznym spôsobom viažu aj k Slovensku, k prelomovej dobe, ktorú sme žili a žijeme. Väčšina oslovených bola aktívna už v čase druhej svetovej vojny. Prišli na svet v prvej tretine minulého storočia a do ich osudov výrazne zasiahlo Povstanie, ktorého sa viacerí zúčastnili. Čítanie rozhovorov, aj keď to iste vtedy redakcia Slova tak nekoncipovala, je ako čítanie jedného príbehu Slovenska.

Filozofická antropológia. V prvej časti sa autor pýta: čo je človek? (kríza ľudského sebapoznania, od živočíšnej reakcie k ľudskej odpovedi, fakty a ideály,..). V druhej časti - Človek a kultúra - sa Cassirer zamýšľa nad týmito témami: definícia človeka v kategóriach kultúry, mýtus a náboženstvo, jazyk, umenie, história, veda. Predslov: František Novosad.