Zoznámte sa s malou Leou. V škôlke má kamaráta Vilka, lenže keď k nám prišiel ten nebezpečný vírus kovid, zatvorili ju a teraz sa nemá s kým hrať. Lea má šťastie, lebo do rodiny pribudol malilinký braček. Kým však vyrastie, musí sa zabaviť sama. Lea má dobré srdiečko. Rada vymýšľa a keď sa jej niečo nepodarí, snaží sa to napraviť. Vtedy zvolá: Aha! Ja už viem!
Ilustrovaná rozprávková kniha s podtitulom Grétka, teta a podivní obyvatelia jedného domu. Príbeh je o Sabínke, ktorá zažíva objavuje tajomné zákutia v pavlačovom dome u svojej tety a zoznamuje sa s jeho obyvateľmi. Keď Sabínka v sprievode tety prvý raz vstúpila do dvora pavlačového domu, pripadala si akási malá a stratená. Bolo to i tým, že dom zvonku nebol veľmi zaujímavý. Vyzeral ako nejaká sivá mušľa. No keď mušľu roztvoríte, môžete nájsť perlu. Tak i dom naplno ukázal svoju zvláštnosť až po vstupe cez bránu a podchod na dvor. Okolo toho dvora sa ťahali štvorposchodové budovy s dlhými pavlačami, na ktorých kde-tu viseli črepníky s kvitnúcimi muškátmi najrôznejších farieb, lebo bolo leto. Na prízemí boli polkruhové arkády so stĺporadím a v ich rohoch bacuľatí anjelici. Pavlače zas mali krásne zdobené zábradlia. Keď Sabínka s tetou vstúpili do príjemne chladného bytu, teta usadila Sabínku ku kuchynskému stolu a postavila pred ňu orosený pohár limonády. Z ničoho nič však povedala: „Dievča, ty máš ešte v koži toľko vody, že keby som ti pichla špendlíkom do ramena, vystrekla by fontána!“
Jana Bodnárová patrí už tri desaťročia k najosobitejším hlasom slovenskej literatúry. Publikovala 40 kníh pre dospelých a deti, Patchwork v bielej je štvrtou prózou, ktorá vychádza v Knižnej edícii ASPEKT. Aj tu je jej hlas jemne poetický a drsne krutý zároveň. Autorka zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do spoločného života v Československu druhej polovice 20. storočia. Dotýkame sa ich v spomienkach Oty, bohémky, lekárky, milenky, matky... a jej manžela Andreja.
V zbierke rezonuje kontrast medzi krásou a (niekedy aj excitovanou)
ošklivosťou postmodernej doby. Lyrický subjekt kladie vedľa seba protikladné
fenomény tej istej kultúry a hľadá záchytné body v umeleckých a historických
reminiscenciách, na pozadí ktorých si vytvára istý druh azylu a osobnostnej,
ľudskej autonómie. Čitateľ je tentoraz konfrontovaný s imaginatívnou
simultánnou obraznosťou, paralelizmom svetov, v ktorých koexistuje vysoké a
nízke (resp. inferiórne) na základe istých asociatívnych prepojení. Bodnárovej
Vesmírny prach chce byť dramatickou (jungovskou) konfrontáciou subjektu so
zahalenými, inštinktívnymi črtami osobnosti, ktoré v autorkinom uchopení
podnecujú originalitu a príťažlivosť umeleckej výpovede.
Jana Bodnárová (21. 6. 1950), poetka, prozaička, dramatická a autorka kníh pre deti. Vydala zbierky poézie Terra nova (1991), ŠE-PO-TY (1995), Blíženci (2000), a Z periférií (2013).
Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.
Zbierka próz Bleskosvetlo/bleskotma očarí čitateľa v oblasti sémantickej najmä zdanlivo novými "meditačnými" poviedkami a impresiami - subjektívnymi interpretáciami obrazov. Rovnako Bodnárová upúta mimoriadne koncentrovaným a ako vždy kultivovaným prozaickým tvarom - prozaické umenie autorky má blízko k filmovému.