Miroslav Michela Poradie kníh

Kniha Na ceste k poznaniu odhaľuje kľúčové momenty zo života Dušana Kováča, jedného z najvýznamnejších slovenských historikov. Cez rozhovor s Miroslavom Michelom sa čitateľ vydá na poznávaciu cestu naprieč slovenským dejepisectvom ‒ od jeho skľučujúceho zovretia dogmami marxizmu-leninizmu až po úspešné etablovanie na medzinárodnej scéne. Tejto premene vďačíme do veľkej miery práve Dušanovi Kováčovi. Na ceste k poznaniu však nie je len o pomalom, no húževnatom dobiehaní svetovej historiografie. Je o zodpovednosti, ktorú so sebou priniesli funkcie riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, predsedu Slovenského komitétu historikov, predsedu Slovenskej historickej spoločnosti či vedeckého sekretára predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Nepovšimnuté neostali ani súkromný život, záľuby, šport, humor či inšpirácie pri písaní krásnej literatúry.

Rozhovor s dejinami odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. V rozhovore s Miroslavom Michelom prevedie čitateľa chodbami Historického ústavu SAV, odhalí radosti aj strasti historikovho remesla a nahliadne do zákulisia rozdvojeného dejepisectva. Životný príbeh nestora slovenskej historiografie sprevádzajú jedinečné fotky zo súkromného archívu.

Táto kolektívna monografia nevznikla podľa zaužívaných aspektov politických dejín. V prvom rade sa zaoberá reprezentáciou zániku Uhorska a trianonskou mierovou zmluvou tak, ako sa uchovali v slovenskej a maďarskej kolektívnej pamäti. Práca monografického charakteru obsahuje päť kapitol. Hlavné aspekty, ktoré analyzuje, sú: osobitosti maďarskej a slovenskej historiografie, vzťah história a politikum, ďalej história a vzdelávanie, „ritualizácia verejného spomínania“ a prezentovanie štátnoprávnej premeny v rokoch 1918–1920 ako „kultúrnej traumy“. novinkou je aj to, že ide o prvú knihu, ktorá sa pokúša vykresliť obraz o spomínaných aspektoch trianonskej problematiky na základe analýz slovenských a maďarských historikov.

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Slovensko-maďarské vzťahy sa od 19. storočia stali významným problémom v slovenskom politickom diskurze. Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky (ČSR) sa Slovensko definovalo ako územno-právna jednotka na politickej mape Európy, čo potvrdili zmluvy z Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 bol historickým medzníkom, ktorý kanonizoval Slovensko v geopolitickom zmysle ako územie medzi Tatrami a Dunajom, reprezentujúce etnický priestor Slovákov. Následne došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, pričom sa zmenili aj pomenovania severných území Uhorska na Slovensko. Hoci tieto termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a Slovensko nebolo len etnickým územím Slovákov, tieto názory sa v medzivojnovom období presadili. Fakt, že Slovensko „vzniklo“ v procese zániku historického Uhorska, zvýšil význam slovensko-maďarských vzťahov. Téma nebola nová, ale získala na celospoločenskom význame, pričom netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu slúžila ako argument pre rozchod s monarchiou.