Luigi Lunari Knihy

"Tecnicamente, è un romanzo "ben fatto", senza ingorghi e dispersioni. Una tecnica così sicura; un tempo, un ritmo tanto vigilato e costante... a lettura finita, e anche nel ricordo più lontano, i personaggi stanno tutti sullo stesso piano, nella stessa cruda luce, equamente indimenticabili così come equamente necessari ed importanti..." (Leonardo Sciascia)

This selection includes five of Wilde's wittiest and best-known plays of which the title (play) "The Importance ..." is his most famous

Trápia ťa zlé sny? Bojíš sa tmy, alebo nemôžeš večer zaspať? V tom prípade tento komiks nie je nič pre teba! Cítiš, ako sa na krajinu zniesla temná noc? Ako pomaly a potichu mrazivá hmla rozprestiera svoju chladnú náruč? Aj vtáky prestali spievať. Ťaživé ticho zahalilo celé okolie. Dnes opäť niečo nadprirodzené a zlé chodí okolo domu a číha na neopatrné duše. Zažni svetlá, zamkni dvere, zatiahni rolety a radšej sa schovaj pod perinu…

Messa per la prima volta in scena sul palcoscenico del Teatro Sant'Angelo a Venezia nel 1753, La locandiera piacque subito molto, anche se forse non riuscì ad affascinare del tutto il pubblico del tempo. Originale, spiazzante, giocata su una storia d'amore che non si sviluppa secondo gli schemi consueti, ma anzi li rovescia in un gioco di imprevisti, La locandiera era probabilmente troppo "moderna", troppo audace per la sua epoca. Più che una vicenda sentimentale, il commediografo veneziano aveva infatti scritto una storia sull'egoismo e sulla forza di carattere, magnificamente rappresentati nella seducente e sicura Mirandolina, civetta e donna d'affari, indimenticabile e luminoso esempio di un eterno femminino davanti al quale devono crollare tutte le difese degli uomini, anche (e soprattutto) di quelli che fanno sfoggio di un'esasperata misoginia.

Višňový sad je hra, ktorá sa zaoberá témou zániku starého polofeudálneho poriadku, symbolizovaného predajom višňového sadu, ktorý patrí Madame Ranevsky. Hra slúži ako vynikajúca ukážka Čechovových presných pozorovaní slabostí jeho postáv a zamyslení nad blížiacim sa rozpadom sveta ruskej aristokracie a života na ich veľkých vidieckych majetkoch. Hoci téma a postavy diela sú v istom zmysle nadčasové, dramatická technika hry predstavuje Čechovovu inováciu. V tejto a iných hrách vyvinul koncept „nepriamej akcie“, kde sa dramatická akcia odohráva mimo javiska a význam hry sa sústreďuje na reakcie postáv na tieto neviditeľné udalosti. Tento dielo pozýva každého milovníka divadla alebo veľkej literatúry vstúpiť do sveta Madame Ranevsky, Anya, Gayefa, Lopakhina, Firs a ďalších nezabudnuteľných postáv, ktorých nádeje, obavy, lásky a všeobecná ľudskosť sú v tejto významnej hre svetového dramatu brilantne zobrazené.