Mircea Eliade Knihy

V treťom zväzku Mircea Eliade nadväzuje na vznik kresťanstva, ktorý rozobral v dvoch kapitolách druhého zväzku, a analyzuje vývoj kresťanských cirkví od svätého Augustína až po reformy. Popri tom opisuje vznik a nástup islamu a niekoľko kapitol venuje židovskej, kresťanskej a moslimskej mystike. A napokon rozoberá bludy, ľudovú pobožnosť a ezoterizmus až po reformy. Tretí zväzok dopĺňajú dve kapitoly venované eurázijským a tibetským náboženstvám.

Veľká časť druhého zväzku je zasvätená ázijským náboženstvám, t.j. náboženstvám starovekej Číny, bráhmanizmu, hinduizmu a buddhizmu. Po jednej kapitole Eliade venoval vzniku a vývoju náboženstiev v starovekom Ríme, náboženským predstavám Keltov, Germánov, Trákov a Getov, orfizmu, judaizmu v postexilovom období, vplyvu helenizmu na náboženstvá vtedajšieho sveta a novým náboženským smerom na území Iránu. Dve kapitolu opisujú zrod kresťanstva. (text z obalu)

Náboženské správanie pravekých ľudí, pre ktorých bola svätyňou jaskyňa, megalitické pomníky ako výraz hľadania nesmrteľnosti, panteóny bohov na Blízkom východe, zbožštený faraón, indické náboženstvo v období véd a upanišad, kanaánsky kult v opozícii k Jahvemu a zrod prvého monoteizmu, Zarathuštra a počiatky iránskeho náboženstva, božský panteón v starovekom Grécku, kult Dionýza… to sú niektoré témy prvého zväzku Eliadeho Dejín náboženských predstáv a ideí. Jeden z najväčších svetových religionistov Mircea Eliade skúma mýty, obrady, kozmológie a ďalšie náboženské prejavy a výtvory človeka v chronologickom slede a predstavuje ich v kultúrnom a politickom kontexte. Sacrum, posvätno je jedným z hlavných pojmov, okolo ktorých Eliade buduje výskum náboženského správania a myslenia človeka, toho homo religiosus, ktorý od doby kamennej až do našej súčasnosti vníma a prežíva posvätný rozmer bytia. Eliade vo svojej monumentálnej syntéze dokazuje, že posvätné je organickou zložkou, a nie iba istým historickým štádiom ľudského vedomia.

Jediný román z povojnového obdobia Svätojánska noc (1955), Eliadeho opus magnum, román-rieka, mýtický, ľúbostný aj spoločenský román, má v jeho tvorbe výnimočné postavenie. Písal ho v rokoch 1949-1954 v exile a najprv vyšiel vo francúzskom preklade (Zakázaný les) v Paríži v roku 1955. Po rumunsky až v roku 1971, tiež v Paríži. Spoločensko-politické pozadie, na ktorom sa odvíjajú osudy postáv, predstavuje pohnutá história v rokoch 1936-1948: nástup fašizmu, druhá svetová vojna, hegemónia hitlerovského Nemecka, obsadenie krajiny Sovietmi a nastolenie komunistického režimu.

Sedem poviedok svetoznámeho historika náboženstiev predstavuje M. Eliadeho ako aj uznávaného spisovateľa a tvorcu modernej fantastickej poviedky.

Eliade sa zaoberá rozmachom islamu, jeho vpádom do Stredomoria a na Blízky východ. Rozoberá Moslimské teologické a mystické systémy v samostatnej kapitole. Druhú časť knihy tvorí antológia pramenných islamských textov. Výber z Koránu a texty moslimských teológov a mystikov ilustrujú Eliadeho historický a náboženský výklad. Knihu O Islame dopĺňa doslov Gabriela Pirického o historickom a náboženskom vývoji islamu od stredoveku do súčasnosti. Vydanie prvé

Dej novely Slečna Kristína sa odohráva na bojarskom sídle, kde letných hostí navštevuje upír, démonický ženský zjav, ktorý sa pokúša zatiahnuť do krážov mimoľudskej lásky mladého maliara Jegora. Exotickým čarom Indie a mladučkej Bengálky Maitreyi zaklial Eliade aj svoj rovnomenný ľúbostný román, ktorý patrí ku klenotom rumunskej literatúry. Je to román o láske a jej premenách a zároveň aj román o indickej kultúre. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 25.- Kčs.

Kromě výkladu historie, stylu, doktríny a víry legionářského hnutí, obsahuje rozhovor, který prof. Mutti vedl s vdovou po Codreanovi krátce před jejím úmrtím, vyznání se k legionářské víře od religionisty Eliada a Evolovu rozpravu s Codreanem z března 1938. Především však rozsáhlé ukázky z původních Kapitánových (= Codreanu) knižních prací Pentru legionari (Mým legionářům) a Cãrticica sefului de cuib (Příručka pro hnízda).

Významné dílo francouzského autora rumunského původu o vztazích mezi určitými strukturami náboženského světa, jako jsou mýty a mystéria, a světem snů.

A common belief in modern scientific society is that "magic" is a mere collection of outdated and nonsensical practices. This work challenges that notion, offering a scholarly exploration of magic's role and its evolution into contemporary forms. According to Ioan Couliano, Renaissance magic was a scientifically grounded attempt to influence individuals through an understanding of motivations, especially erotic ones. The core idea was that sexual desire could sway everyone and everything. Additionally, magicians employed advanced memory techniques to shape the imaginations of their subjects. Couliano posits that magic serves as a precursor to modern psychological and sociological disciplines, positioning the magician as a forerunner to psychoanalysts and marketing professionals. Couliano delves into the works of influential figures like Giordano Bruno, Marsilio Ficino, and Pico della Mirandola, shedding light on various facets of Renaissance culture, including heresy, medicine, astrology, alchemy, courtly love, classical mythology, and even fashion. While science has become the dominant narrative of our age, magic once provided a similar narrative during the Renaissance. The reliance on images in magic faced repression during the Reformation, leading to its decline in favor of precise science and technology. Couliano's insightful scholarship revives the significance of magic, appealing to a diverse audience in the humanities