Mircea Eliade Knihy

V treťom zväzku Mircea Eliade nadväzuje na vznik kresťanstva, ktorý rozobral v dvoch kapitolách druhého zväzku, a analyzuje vývoj kresťanských cirkví od svätého Augustína až po reformy. Popri tom opisuje vznik a nástup islamu a niekoľko kapitol venuje židovskej, kresťanskej a moslimskej mystike. A napokon rozoberá bludy, ľudovú pobožnosť a ezoterizmus až po reformy. Tretí zväzok dopĺňajú dve kapitoly venované eurázijským a tibetským náboženstvám.

Náboženské správanie pravekých ľudí, pre ktorých bola svätyňou jaskyňa, megalitické pomníky ako výraz hľadania nesmrteľnosti, panteóny bohov na Blízkom východe, zbožštený faraón, indické náboženstvo v období véd a upanišad, kanaánsky kult v opozícii k Jahvemu a zrod prvého monoteizmu, Zarathuštra a počiatky iránskeho náboženstva, božský panteón v starovekom Grécku, kult Dionýza… to sú niektoré témy prvého zväzku Eliadeho Dejín náboženských predstáv a ideí. Jeden z najväčších svetových religionistov Mircea Eliade skúma mýty, obrady, kozmológie a ďalšie náboženské prejavy a výtvory človeka v chronologickom slede a predstavuje ich v kultúrnom a politickom kontexte. Sacrum, posvätno je jedným z hlavných pojmov, okolo ktorých Eliade buduje výskum náboženského správania a myslenia človeka, toho homo religiosus, ktorý od doby kamennej až do našej súčasnosti vníma a prežíva posvätný rozmer bytia. Eliade vo svojej monumentálnej syntéze dokazuje, že posvätné je organickou zložkou, a nie iba istým historickým štádiom ľudského vedomia.

Veľká časť druhého zväzku je zasvätená ázijským náboženstvám, t.j. náboženstvám starovekej Číny, bráhmanizmu, hinduizmu a buddhizmu. Po jednej kapitole Eliade venoval vzniku a vývoju náboženstiev v starovekom Ríme, náboženským predstavám Keltov, Germánov, Trákov a Getov, orfizmu, judaizmu v postexilovom období, vplyvu helenizmu na náboženstvá vtedajšieho sveta a novým náboženským smerom na území Iránu. Dve kapitolu opisujú zrod kresťanstva. (text z obalu)

Jediný román z povojnového obdobia Svätojánska noc (1955), Eliadeho opus magnum, román-rieka, mýtický, ľúbostný aj spoločenský román, má v jeho tvorbe výnimočné postavenie. Písal ho v rokoch 1949-1954 v exile a najprv vyšiel vo francúzskom preklade (Zakázaný les) v Paríži v roku 1955. Po rumunsky až v roku 1971, tiež v Paríži. Spoločensko-politické pozadie, na ktorom sa odvíjajú osudy postáv, predstavuje pohnutá história v rokoch 1936-1948: nástup fašizmu, druhá svetová vojna, hegemónia hitlerovského Nemecka, obsadenie krajiny Sovietmi a nastolenie komunistického režimu.

Sedem poviedok svetoznámeho historika náboženstiev predstavuje M. Eliadeho ako aj uznávaného spisovateľa a tvorcu modernej fantastickej poviedky.

Eliade sa zaoberá rozmachom islamu, jeho vpádom do Stredomoria a na Blízky východ. Rozoberá Moslimské teologické a mystické systémy v samostatnej kapitole. Druhú časť knihy tvorí antológia pramenných islamských textov. Výber z Koránu a texty moslimských teológov a mystikov ilustrujú Eliadeho historický a náboženský výklad. Knihu O Islame dopĺňa doslov Gabriela Pirického o historickom a náboženskom vývoji islamu od stredoveku do súčasnosti. Vydanie prvé

Dej novely Slečna Kristína sa odohráva na bojarskom sídle, kde letných hostí navštevuje upír, démonický ženský zjav, ktorý sa pokúša zatiahnuť do krážov mimoľudskej lásky mladého maliara Jegora. Exotickým čarom Indie a mladučkej Bengálky Maitreyi zaklial Eliade aj svoj rovnomenný ľúbostný román, ktorý patrí ku klenotom rumunskej literatúry. Je to román o láske a jej premenách a zároveň aj román o indickej kultúre. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 25.- Kčs.

'Szamanizm' należy do głównych dzieł Mircei Eliadego (1907-1986), rumuńsko- francuskiego pisarza i historyka religii. Choć ma już pół wieku, należy do kanonu badań religioznawczych. Jest to dzieło z zakresu historii religii w specyficznym sensie nadanym temu pojęciu przez autora. W odróżnieniu od psychologii czy socjologii religii dziedzina ta bada jego zdaniem 'fakt religijny' jako fakt religijny - a nie na przykład społeczny czy psychiczny. Odsłania zatem jego ściśle sakralne znaczenie. W takiej historii mniej ważna jest chronologia i właściwie nie o nią chodzi, lecz o powtarzające się w różnych miejscach i czasach doświadczenie świętości i boskości. Taki właśnie sakralny wymiar światowego szamanizmu ukazuje ta imponująca monografia. Daje przegląd szamańskich praktyk całego świata ze szczególnym uwzględnieniem (być może najbardziej oryginalnego) szamanizmu syberyjskiego. Opisuje je za pomocą wypracowanych przez Eliadego pojęć sacrum, profanum i hierofanii. Szaman Eliadego ma wymiar obejmujący te cechy religijności obecne w całej jego koncepcji: żyje w świecie mitycznym poza historią, a wędrując po osi świata, odwiedza świat podziemny i pnie się w nadświaty, umiera i zmartwychwstaje. Tą panoramą niezwykłych doświadczeń autor zapewnia czytelnikowi przygodę intelektualną, nawet jeśli nie w tradycyjny sposób naukową.