Italo Svevo, vlastným menom Aron Hector Schmitz, je považovaný za priekopníka psychologického románu v Taliansku. Jeho diela, najmä slávny modernistický román „Zénova sebauvedomenie“, ovplyvnili literárne hnutie a preslávili ho ako jedinečný hlas svojej generácie. Svevo skúmal zložitosť ľudskej psychiky s prenikavou introspekciou. Jeho písanie vyniká hlbokým vhľadom do vnútorného života postáv.
Automobilová nehoda v septembri 1928 zabránila Italovi Svevovi dokončiť rozpracovaný román. Nedokončené zostali i mnohé poviedky, lebo ako začínajúci autor bez publika nikomu nebol povinný predkladať ucelené diela. No ako chápať prerušené „náčrty“ zrelého autora? Podľa literárnych vedcov ich treba vnímať ako pomyslenú a zámernú súčasť jeho celoživotného diela, ktorými chcel vyzdvihnúť pôvab nedokončeného fragmentu.
Román Senilita je v poradí druhým Svevovým dielom. Prejavil sa v ňom už ako zrelý autor. Jeho hlavnou témou je analýza ľudských vzťahov, z ktorej mu vychádza obraz neschopnosti ľudí pochopiť sa navzájom. Emilio Brentani žije ako vážený človek pokojným životom so svojou sestrou Amáliou. Jedného dňa sa zoznámi s dievčinou ľahkých mravov, inteligentnou, no koketnou An-giolinou, a toto stretnutie rozvráti jeho život. Ako ju spoznal, zanedbáva svoju prácu a rozmýšľa iba o nej. Angiolina sa stane modelkou v ateliéri jeho najlepšieho priateľa, sochára Balliho. Emilio sa chytá do vlastnej pasce, klame a týra sám seba. O tom, že je zaľúbený, vie aj jeho sestra Amália, no ona sa mu so svojimi citmi nezdôverí; o jej snoch a o jej citoch k Emiliovmu priateľovi Ballimu sa dozvie iba z toho, že sestra začne rozprávať zo sna... Postupne sa z nej však stane narkomanka (éteromanka) a čoskoro na následky svojej slabosti zomiera. Po jej smrti si Emilio uvedomí, že jeho nedostatok energie, jeho skleslosť robí z neho strojcu vlastného nešťastia i nešťastia iných.
V prvom románe vedel autor pozoruhodne vykresliť atmosféru bankového domu vtedajších čias, vzťahy zamestnancov, ktorí na seba žiarlia pre priazeň šéfa, kde vzájomná rivalita, nežičlivosť, falošné priateľstvá a z toho vyplývajúca osamotenosť mladých úradníkov mnohým strpčovali život.Hlavnou témou druhého románu Senilita je analýza medziľudských vzťahov, obraz neschopnosti ľudí pochopiť sa vzájomne v spoločenských a citových vzťahoch... Obsahuje záverečnú štúdiu (doslov) Lei Škanderovej "Trojjediný hrdina Itala Sveva" a "Chronológiu života a diela" zostavenú Stanislavom Vallom.
Do dvojzväzkového výberu ss zaradila poviedková tvorba významného talianskeho prozaika Itala Sveva. Autor v nich podáva obraz krízy buržoáznej spoločnosti z konca minulého a začiatku nášho storočia najmä výstižným opisom duševného života jednotlivcov. Hrdinami jeho románov sú ľudia zbytoční, porazení životom a neschopní činu.
Výbor dosud nepřeložených povídek terstského spisovatele mapuje jeho tvůrčí dráhu od prvních textů, jež vznikly ještě před napsáním románů Život pana Alfonsa (1892) a Senilita (1898), přes období takzvaného ticha, kdy se Svevo chystal skoncovat s „tou směšnou a škodlivou věcí, které se říká literatura“, až k brilantním textům vzniklým v autorově posledním tvůrčím období, datovaném od vydání románu Vědomí a svědomí Zena Cosiniho (1923), jenž mu přinesl slávu a úspěch. Některé z posledních povídek lze číst i jako kapitoly či fragmenty připravovaného čtvrtého románu, v němž mělo vyprávění Zena Cosiniho pokračovat, ale který už autor nedostal šanci napsat.
This enormously engaging, strange novel is both an engrossing saga of a family and a hilarious account of addiction and failure as its helpless hero, notionally undergoing psychiatric help, manages spectacularly to fail to give up smoking, run his business or make sense of his private life.A hymn to self-delusion and procrastination ZENO'S CONSCIENCE has provoked enormous affection in its readers both in Italian and English since its first publication in the 1920s.
Ve svazku jsou zařazeny tři povídky italského spisovatele Itala Sveva, jejichž ústředními motivy jsou problémy dobra a zla, problém stárnutí a rezignace a problém neúspěchu.
První román významného italského romanopisce je umístěn do prostředí banky v italském městečku na sklonku století. Vypráví niterný příběh bankovního úředníčka, který touží po kariéře, zbohatnutí a nedostatek schopností i možností nahrazuje velikášskými sny a fikcemi a nakonec poneúspěchu milostného vztahu k bankéřově dceři hledá cestu v dobrovolné smrti. Kniha zachycuje i četné situace, příznačné pro epochu industrializace italského severu.
First published in 1893, this novel is concerned with the bourgeois soul and its inability to will or act. The heroes are typically men of business, but with cultural pretensions and he depicts them in their free time when they are not working.