Taras Prochasko Poradie kníh (chronologicky)

Príbeh o rodinke krtkov z Bukovej hory voľne nadväzuje na knihu Kto nám z neba sype sneh? Tentokrát ponúka detektívnu zápletku, ktorú riešia najmenší členovia rodiny Ňufíkovcov - Mrnka, Ťapko a ich kamarátka Hrajka, pretože rodičia so súrodencami odleteli do Slnečného údolia pestovať hrozno a najmladší ostali doma sami. Letné dni im plynú v nerušenej zábave plnej vzrušujúcich dobrodružstiev. Keď však do Bukovej hory zavíta na koncert slávna speváčka Eli Omis, z cukrárne zmizne more, vlastne obraz, na ktorom je more namaľované a detektívne pátranie sa môže začať... Rozprávková kniha Kam zmizlo more? je určená deťom od 5 do 9 rokov.

Nejpozoruhodnější současný ukrajinský spisovatel Taras Prochasko přepisuje historii rodných Karpat a s nimi celé střední Evropy, ve které je, jak známo, vše provázáno a všechno souvisí se vším. Nepíše ale alternativní dějiny, nýbrž propojuje místa do posloupností a ukazuje, že právě tak vznikají lidské osudy. Jeho román Jinací i esejistické povídky jsou magické, zenové, filosofické, estétské, prodchnuté melancholií a humorem. Autor v nich vede čtenáře borůvkovými stezkami, kolem starých vil po úbočích Karpat, dusnými kupé ukrajinských rychlíků i přítmím pražských kaváren. Ať píše Prochasko o čemkoli, vždycky píše o lásce. Existuje-li něco jako středoevropský magický realismus, pak toto je jeho zásadní kniha.

V rodine krtkovcov prišli na svet dvojičky. Všetci majú veľkú radosť, keď odrazu sa jedno z nich kamsi zatúla... Pôvabná rozprávka o krtkovi Ňufíkovi, jeho žene Ňufke a o ich trinástich krtíčatkách prináša príbehy o radosti zo života a o sile priateľstva. A aj o tom, ako deti rastú, objavujú svet a kladú otázky, na ktoré treba odpovedať. Jedna z nich dala knižke aj meno. Dielo ukrajinských autorov Mariany a Tarasa Prochaskovcov bolo na Ukrajine ocenené ako najkrajšia detská kniha roka 2013 a dostala sa do svetového katalógu The White Ravens 2014. Pre deti od 5 rokov.

Taras Prochasko (* 1968, Ivano - Frankivsk) je ukrajinský prozaik a esejista. Spolu s Jurijom Andruchovyčom patrí k jadru tzv. Stanislavovského fenoménu - živého umeleckého prostredia, ktoré sa v spisovateľovom rodnom meste (s historickým názvom Stanislavov) sformovalo koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prochaskove prózy - Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok a Ako som prestal byť spisovateľom - majú výrazne autobiografický rozmer a vychádzajú z reálií mesta počas jeho sovietskej éry, hoci pre autora - vzdelaním botanika - je literárnym domovom celá krajina okolo Karpát. Blízky dotyk s prírodou, citlivosť voči pohybom dejín a imaginatívna práca s pamäťou sú nosnými znakmi celého Prochaskovho diela a vedú k úvahám nad svojskou, stredoeurópskou verziou magického realizmu.

TajnOstní – bytosti s nezvyčajnými schopnosťami, ktoré putujú vojnou zničenou Európou. Kto sú? Pozemskí bohovia? Zaklínači horských ciest, hadov a búrok? Alebo rozprávači, ktorí vedia splietať ľudské osudy ako krajky na huculských krojoch? Taras Prochasko skladá z fragmentov rodinných príbehov, listov a legiend jedinečný obraz Karpát a ich obyvateľov. Rozpráva aj príbeh miesta – mestečka Jalovec a horského regiónu, ktorý ho obklopuje. Spája históriu s folklórom a fantáziou, politiku s poéziou, etnológiu s botanikou a filozofiou. TajnOstní patria medzi najvýraznejšie diela jedného z najuznávanejších ukrajinských spisovateľov.

Ein dramatisches Zeitalter auf wenigen Seiten zu besichtigen, dazu bedarf es der minimalistischen Kunst eines großen Autors. Taras Prochasko verwandelt ein Familienepos, das Hunderte Geschichten birgt, in lauter erzählerische Extrakte, die eine versunkene Welt und ihre Bewohner heraufbeschwören und zum Gegenstand der Meditiation machen. Diese Welt heißt Stanislau und liegt im Karpatenvorland, einem Winkel des Habsburger Reichs. Nach zwei Weltkriegen ist dort nichts mehr wie zuvor. Nur der Enkel Taras wohnt noch immer im Haus seines tschechischen Großvaters an der Hauptstraße. Nicht nur ihre verworrenen Lebensläufe ruft er auf, sondern auch die vielen Dinge, die es einmal gab: »Manchmal, wenn ich nichts mache und nichts sage, scheint es mir, daß genau dies das allerrealste Ich ist. Eine Sammlung chaotischer, unnützer Dinge.«

Książka Tarasa Prochaśki zyskała w Polsce wielu entuzjastów i miała kilka dobrych recenzji. W 2003 r. opowiadania z tomu „Inne dni Anny” zostały na Ukrainie wznowione pod nowym tytułem „Słownik wiedzy tajemnej” przez lwowskie wydawnictwo Kalwaria. Do edycji tej — w serii Biblioteka pisma Czetwer — dodano dwa nowe teksty Prochaśki oraz posłowie Lidii Stefanowskiej.