William Faulkner Knihy

V románe Keď som umierala (prvý raz vyšiel v roku 1930) William Faulkner, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, opisuje tragikomickú cestu rodiny zosnulej Addie Bundrenovej. Jej posledným želaním bolo, aby ju pochovali v Jeffersone, vzdialenom niekoľko dní cesty. Na tejto poslednej púti človeka, sprevádzanej živelnými pohromami, necháva Faulkner jednotlivé charaktery vyjadrovať ich vlastné perspektívy, takže sa postupne odhaľuje rozvetvená, spletitá a často nejasná sieť osobných príbehov a motivácií. Keď som umierala je jeden z pätnástich autorových románov z fiktívneho okresu Yoknapatawphy, tvoriacich jednoliate dielo zobrazujúce život na americkom juhu.

Je to príbeh jednak o starom, neporaziteľnom medveďovi, jednak o chlapcovi, ktorý si postupne uvedomuje, že legenda o medveďovi skrýva v sebe aj hlbší zmysel a že postupujúca civilizácia ničí nielen panenskú divočinu, ale bezhlavo premrháva aj svoje najlepšie dedičstvo.

Veľký epik amerického juhu a nositeľ Nobelovej ceny William Faulkner (1897 — 1962) vytvoril svojím literárnym dielom rozsiahlu epopeju o malom, hospodársky a kultúrne bezvýznamnom kúsku zeme okolo mestečka Oxford v štáte Mississippi, známom pod fiktívnym menom yoknapatawphský okres. I keď autornie je vždy historicky presný, podal v jednotlivých románoch svojej ságy verný obraz dejín rodného kraja a vzostupu i úpadku jeho obyvateľov. Compsonovci a Sartorisovci — to je ten aristokratický juh, ktorý sa prežil a na jeho miesto prichádzajú bezohľadní Snopesovci, nepoznajúci v honbe za materiálnym prospechom nijaké zábrany.

Kmíni sú posledným románom Williama Faulknera, nositeľa Nobelovej ceny. Vyšli krátko pred autorovou smrťou roku 1962 s podtitulom Reminiscencia. A okamžite sa zaradili medzi klasické diela humoru, ktoré sa budú čítať znovu a znovu. Prezrádzať priveľa o deji by bolo voči čitateľovi nezdvorilé. Je to knižka, ktorej dej sa rúti vpred závratným tempom. Môžeme však povedať toľko, že jedného dňa v roku 1905 si jedenásťročný Lucius Priest „vypožičal“ dedkovo auto za tichej spoluúčasti svojich dvoch starších priateľov — indiánskeho miešanca Boona Hogganbecka a černocha Neda McCaslina. V tých časoch už len ich automobilová expedícia z Jeffersonu v štáte Mississippi do Memphisu bola výpravou hodnou neohrozených pionierov. No všetko, čo na tejto ceste zažili, bledne pred tým, čo ich čakalo v Memphise. Veľkolepý hazardný hráč Ned zamenil dedkovo auto za pochybného dostihového koňa. Všetko sa to začalo v noci, keď sa vo verejnom dome slečny Reby šeptom ukul komplot, a skončilo sa po konflikte so zákonom a po jednom z najvzrušujúcejších a najbizarnejších konských dostihov, s akými sme sa stretli či už v živote alebo v literatúre. Napriek bláznivému humoru, šťavnatému jazyku a neuveriteľne rýchle sa vyvíjajúcemu deju, vnímavému čitateľovi neujde, že Kmíni, rovnako ako všetky ostatné diela Williama Faulknera, sú aj knihou o dojemne nežných ľudských vzťahoch a prenikavou morálnou sondou do ľudského vnútra.

Faulknerův vrcholný román popisující drama jižanského rodu Sutpenů, jehož zakladatel, bílý nuzák Thomas, se vyšvihne mezi bělošskou aristokracii bohatých plantážníků, ale zavržením syna-míšence vyvolá řadu tragických událostí, pod jejichž tíhou hyne celý rod. Příběh je vyprávěnněkolika vypravěči, z nichž každý zná jen část pravdy a vnáší do děje svůj osobitý pohled, odehrává se v několika rovinách, v přítomném i minulém čase a rozvíjí se v složitý, hrůzný, ale i reálný obraz života na americkém Jihu v časovém rozpětí téměř sta let, kdy děsivé drama otrokářské minulosti znovu a znovu nahlodává přítomnost. Pro snazší orientaci v spletitosti postav a děje připojil autor chronologii událostí a genealogii. Přebal a vazbu navrhl Václav Sivko s použitím fotografie J. V. Kolka. Graficky upravil Jan Wild.