Táto kniha odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti za monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája viac s evolúciou ako s revolúciou. Od rozšírenia demokratických ideí vedie dlhá cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.
Prvá súhrnná publikácia o Živene, spolku slovenských žien, vychádza pri príležitosti 150. výročia jej založenia. Predstavuje kľúčové i menej známe osobnosti spolku, jeho poslanie a bohatú kultúrnu a osvetovú činnosť od minulosti až po súčasnosť.
Živena, najstarší slovenský ženský spolok, vznikol z iniciatívy mužov angažujúcich sa v slovenskom národnom hnutí v Rakúsko-Uhorsku v roku 1869. Zásluhou spolku sa v roku 1919 (po päťdesiatročnom úsilí) podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu dievčenskú školu. Živena pomáhala ženám zo všetkých spoločenských vrstiev zmeniť život, ktorý im nevyhovoval - stať sa finančne nezávislou od muža, vedieť sa postarať sama o seba a svoje deti, odísť z nefunkčného manželstva, požadovať slušné zaobchádzanie na úradoch atď. Najväčší počet členov a členiek dosiahla v podmienkach demokratického Československa - v roku 1929 ich bolo štyritisíc.
Živeniarky vyznávali a dodnes vyznávajú zásadu apolitickosti a nadkonfesijnosti: koncom tridsiatych rokov odolali nátlaku stať sa len spolkom evanjelických žien, v období vojnovej Slovenskej republiky zase odmietali vylúčiť zo svojich radov židovské ženy. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch vzdorovali obom totalitám 20. storočia, a keď sa u nás v roku 1989 začala obnova demokratického zriadenia, opäť dokázali osloviť mladé ženy moderným programom. V súčasnosti má spolok asi tisíc členiek a členov.
Autorka sleduje stratégie správania ľudí počas jednotlivých etáp prvej svetovej vojny, od štátnej propagandy cez vojnové nadšenie, neochotu narukovať a opustiť rodinu, po bezpečnostné a represívne opatrenia v zázemí, tiché či radikálne odmietanie lojality k vládnemu režimu. Nevyhýba sa ani opisu zážitkov vojakov na fronte, ktoré ich navždy poznamenali, zážitkom detí v zázemí, ktoré si museli zvyknúť na mimoriadne situácie. Súčasťou publikácie je aj opis ťažkých sociálnych situácií v dôsledku nedostatku základných potravín najmä neskorších obdobiach vojny.
Publikácia sa venuje témam ako: obdobie vlády Márie Terézie a jej reformy armády a vojenského života; vývoj sociálneho zabezpečenia vojakov po ich odchode z habsburskej armády; vzťah Slovákov k vojenstvu v 18. a 19. storočí; postavenie a mentálny svet generality i radových vojakov počas prvej svetovej vojny; či rôzne aspekty vzťahu armády a dôsledkov prvej svetovej vojny v medzivojnovom Československu.
Zborník príspevkov z konferencie Bratislavského samosprávneho kraja - Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2014
Kapitoly: Konferencia BSK k Dňom európskeho kultúrneho dedičstva, Ad: Veľká vojna, Bratislavská župa v politických plánoch Dohody a česko-slovenského zahraničného odboja, Veľká vojna ako akcelerátor modernizačných procesov v spoločnosti, Ohrozenie z neba-Odraz I. svetovej vojny v mestskom plánovaní a architektúre Bratislavy, Prvá svetová vojna a výnimočný režim v Bratislave/Prešporku ako centre župy, Ľudské straty Veľkej vojny na príklade Senca vo svetle vybraných prameňov, Bojiská a vojnová každodennosť 72. prešporského pešieho pluku, Tvorba architekta D.S. Jurkoviča v kontexte Veľkej vojny, Pomníky I. svetovej vojny v Bratislavskej župe, Pomníky I. svetovej vojny - k niektorým aspektom ich výstavby a hodnotenia.
Imidž mesta sa spája s procesmi symbolického privlastňovania mesta. Komu patrí Bratislava? Bratislavčanom alebo Slovensku a Slovákom? Má byť modernou či postmodernou „metropolou“ a zároveň výrazom národnej prestíže? Ako sa v minulosti menili mentálne obrazy mesta s rôznymi názvami? Kniha zachytáva premeny reprezentácií mesta od 17. a 18. storočia, keď plnilo funkciu hlavného mesta Uhorského kráľovstva a kedy o živote skupín obyvateľov nerozhodovala nacionálna, ale konfesionálna identita. S nacionalizáciou spoločnosti v 19. storočí a sozásadnými politickými premenami v 20. storočí sa mentálne predstavy o meste a jeho úlohe výrazne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, oficiálne predstavy o maďarskej Požoni, slovenskej Bratislave či robotníckom centre mali dopad na realitu. Publikácia prináša tiež text Ľubomíra Liptáka - uverejnený prvýkrát v slovenskom jazyku - o akceptovaní Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska.
Kapitoly z dejín rodových vzťahov na Slovensku
Rozsiahla monografia širokého autorského kolektívu vedeckých pracovníkov niekoľkých spoločensko-vedných ústavov SAV prináša komplexný pohľad na históriu rodových vzťahov.
Publikácia čerpá z bohatého pramenného materiálu a jej ambíciou je zaujať nielen odbornú, ale aj širšiu čitateľskú verejnosť. Pokúša sa zistiť, ako sa v jednotlivých obdobiach vývoja spoločnosti definovali mužská a ženská identita, aké rozličné sociálne pozície mali muži a ženy, ako ich vzájomné vzťahy podliehali zmenám v dôsledku politických a sociálno-ekonomických premien...
