Vladimír Lobotka Poradie kníh

Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. R. Tarnas vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia, predstavuje brilantný prehľad vývoja západného chápanie sveta v mimoriadne prístupnej forme. Len sama kapitola sumarizujúca postmodernú myseľ je hodná ceny tejto knihy. R. Tarnas sa prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práva preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.

Kniha sleduje dejiny ľudského úsilia o nadviazanie intímneho spojenia so svetom, od antických filozofov až po moderné hypotézy, ktoré reflektujú stav súčasnej vedy. Autor sa tu s vytrvalosťou a odhodlaním pustil do problému, ktorého riešenie je rovnako ťažké ako naliehavo potrebné. Kniha je výrazom úsilia mladého a rozhľadeného autora o celostné, integrálne uchopenie sveta a reflexiu intelektuálnych dejín ľudstva v kontexte súčasnej globálnej hodnotovej krízy, z ktorej sa snaží nájsť východisko. V centre jeho pozornosti sú fenomény kultúrnej tvorivosti a evolúcie vedomia, v ktorých vidí kľúč k transformácii ľudskej povahy i ľudstva ako celku. Ide mu teda predovšetkým o duchovnú obrodu vlastnými dejinami skôr skorumpovaného než poučeného ľudského spoločenstva. Práve v bohatstve myšlienok a kultúrneho dedičstva ľudstva, v ich tvorivom osvojovaní si a v práci s nimi by mohla spočívať nádej na zmenu nášho sebaobrazu, ktorá je taká potrebná, ak máme mať ešte nejakú budúcnosť.