Vladimír Rábik Knihy

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

K životnému jubileu, univ., prof., PhDr. Richarda Marsinu.

Zborník príspevkov z rovnomennej konferencie, ktorú usporiadala Sekcia archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV v spolupráci s Ministerstvo vnútra SR - odborom archívov a registratúr, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenskou genealogicko-heraldickou spoločnosťou a občianskym združením SIGILLVM 12. -13. septembra 2006 v Martine

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Projekt Katedry histórie bol od samotného obnovenia Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1992 vytvorený ako koncept ideologicky nezaťaženého pracoviska a ním poskytovaného štúdia, ale aj ako nový typ kvalifikovanej formácie budúcich historikov, ktorí získaním vysokej erudície a odborných kompetencií so širokými inštrumentalizovanými zručnosťami sa mohli úspešne kdekoľvek zaradiť do akejkoľvek historiografickej práce. Vznikol tak autentický príbeh pracoviska, kde „si história vystavala svoj chrám“ (historia sibi aedificavit domum), kde z majstrov zakladateľov sa nestali len legendy, ale najmä učitelia učiteľov, majstri ďalších majstrov, aby sa vytvorila živá reťaz jednej dôležitej vízie o vnímaní dejín ako zrkadla budúcnosti. Nasledujúce stránky našej publikácie sa pokúšajú zosumarizovať tento príbeh, uviesť všetky jeho dôležité míľniky, dôležité udalosti, premeny i ďalšie vízie, lebo tento príbeh je inšpiratívny a v neustále sa meniacich spoločenských podmienkach dokáže našej katedre pripomínať jej sekvenované DNA, teda určenie primárnej štruktúry, ktorá v prenesenom význame nie je len výsadou molekulárnej biológie, ale (rovnako presne) aj historických vied.

V roku 2011 si dnešné krajské mesto Trnava pripomína pomerne vzácne a okrúhle jubileum osemsto rokov prvého písomného záznamu o svojom jestvovaní. Azda by sa zdalo, že v porovnaní s okolitými sídliskami, z ktorých mnohé sú zaznamenané už v zoborskej listine z roku 1113, ide o pomerne neskorý doklad, no súvislosti, v akých sa v roku 1211 vynára z dejín Trnava, sú natoľko pozoruhodné a významné pre samotné mesto, že vlastne ani neumožňujú porovnanie s inými sídlami na okolí či na juhozápadnom Slovensku. Je skutočne pozoruhodné, že vlastne v súvislosti s interpretáciou tejto najstaršej písomnej správy o Trnave sa dozvedáme veľmi podstatné údaje o jej najstarších dejinách, tiež o širšom regióne, ba aj medzinárodno–politických súvislostiach, v ktorých už v tom čase hrala Trnava svoju zaujímavú úlohu. O čom vlastne vypovedá táto zmienka? V roku 1211 ostrihomský arcibiskup Ján daroval majetkové a iné práva, osobitne desiatkové príjmy, svojho kostola sv. Mikuláša v Trnave. Už začiatkom nasledujúceho roka 1212 si ostrihomskí kanonici dali toto darovanie potvrdiť aj od najvyššej cirkevnej autority, pápeža, a to už je pomerne významná vec, pretože o Trnave a tunajšom kostole sv. Mikuláša sa rokovalo v samotnom Ríme. Nemôžeme sa však uspokojiť len s takýmto konštatovaním, lebo v konečnom dôsledku táto informácia ešte nie je kompletná. Historik sa totiž musí pýtať ďalej na všetky okolnosti týchto udalostí, ich pozadie – predovšetkým o aké príjmy a majetky vlastne išlo, aký bol pôvod kostola sv. Mikuláša, čo nám hovorí jeho patrocínium a aké mal postavenie v sídlisku a okolí. Veľmi dôležitá informácia je už aj tá, ktorá hovorí, že pôvodne išlo o arcibiskupský kostol, teda kostol pôvodne v správe prvého preláta v krajine, čo znamená, že musel mať v istom zmysle výnimočné postavenie. A v neposlednom rade je pre pochopenie prvej písomnej správy o Trnave dôležité dať odpoveď na otázku, aký veľký bol rozsah desiatkového obvodu kostola sv. Mikuláša. Odpoveď na túto poslednú otázku je natoľko významná, že vlastne bez nej ani nemožno poznať najstaršiu fázu vývoja trnavského sídliska. Ako sa dá dobre vidieť, môžeme sa dostať až do doby pred vznikom Uhorského kráľovstva, kedy sa sformovalo významné hospodárske a správne centrum na dôležitej medzinárodnej komunikácii. Inak ale vzťahy trnavských mešťanov a Ostrihomskej kapituly zostali pre celý stredovek veľmi dôležitou otázkou, nezriedka riešenou aj inak ako len v priateľskom tóne. Dejiny však vždy prinútili tak kapitulu ako aj mesto samotné nájsť kompromis a spôsob, ako ďalej koexistovať. Kapitula totiž v roku 1211 získala v Trnave významné majetkové zázemie, a to si podržala vlastne po celý stredovek. No už aj predtým tu mala svoje vlastné majetky a pozemky, ktoré trnavským mešťanom prenajímala. Asi nebudeme ďaleko od skutočnosti, ak skonštatujeme, že práve to bol jeden z najrozhodujúcejších dôvodov, prečo si v 16. storočí zvolil ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula za svoje nové sídlo práve Trnavu. Mali tu totiž už dávno svoje vlastné zázemie.

Kniha Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, autora Doc. PhDr. Vladimír Rábika, PhD., odborníka na stredoveké slovenské dejiny, pomocné vedy historické (diplomatika, sfragistika, heraldika), pramene k slovenským dejinám a stredoveké mestána Slovensku.

Profesor Richard Marsina patrí do silnej generácie slovenských historikov, ktorá sa významnou mierou pričinila o formovanie slovenskej historiografie a definovala ju po stránke tematického zamerania, pramenných východísk i metodologického prístupu. Vo všetkých týchto oblastiach je prítomnosť osoby a diela pána profesora neprehliadnuteľná a zásadná, ba možno povedať, že pre každého historika, najmä toho, ktorý sa zaoberá starším obdobím našich národných dejín, je nemožné postupovať vo výskume bez toho, aby sa neoboznámil s doterajšími výsledkami práce profesora Richarda Marsinu. Je až neuveriteľné, aký široký je jeho bádateľský záber, a tak sa môže niektorým zdať až frustrujúce, keď po namáhavom výskume napokon zistia, že „o tom už Marsina písal“... V plnom pracovnom nasadení profesor Richard Marsina v tomto roku oslavuje pozoruhodné okrúhle jubileum činorodého života vedca, vysokoškolského pedagóga a výnimočného kolegu a spolupracovníka. Podľa veku doyen obce slovenských historikov a archivárov, avšak podľa sviežosti ducha mladoň, stále dychtivý po novom poznaní našej národnej minulosti. Táto publikácia pôvodných vedeckých štúdii vznikla pri príležitosti výnimočného životného jubilea pána profesora, ako hold všetkým aspektom jeho diela a osobnosti a ako vyjadrenie vďačnosti jeho žiakov, kolegov a priateľov.