Zborník príspevkov šiestich historikov hospodárskych dejín o ekonomických vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava v rokoch 1939 - 1945.
Monografia približuje problematiku rozvoja a následnej obchodnej a finančnej politiky chemického koncernu Spolok pre chemickú a hutnú výrobu od jeho vzniku po prvú polovicu 20. storočia, s dôrazom na podniky na Slovensku. Zároveň sa autor snažil odpovedať na otázky týkajúce sa dopadu dôležitých geopolitických medzníkov na činnosť koncernu, konkurenčný boj s IG Farbenindustrie, či problematiku pôsobenia českej spoločnosti v Slovenskej republike 1939 – 1945. Aktivity Spolku pre chemickú a hutnú výrobu na Slovensku boli výrazné už v 20. rokoch 20. storočia a ešte sa zintenzívnili od druhej polovice 30. rokov. Spolok pre chemickú a hutnú výrobu získaval podniky na Slovensku rôznymi cestami, či už priamym kapitálovým vstupom, alebo fúziami s inými spoločnosťami. Výsledkom bol rozsiahly koncern podnikov zaoberajúci sa rôznymi odvetviami priemyslu. Konglomerát podnikov bol rozvrstvený od veľkých slovenských celulózok, banského podniku, chemických podnikov zamestnávajúcich stovky až tisíce zamestnancov, až po menšie podniky so špecializovanou výrobou s niekoľkými desiatkami zamestnancov. Svoju hospodársku politiku, ale musel koordinovať aj so silným vplyvom nemeckých záujmov na Slovensku, ktoré sa výrazne zintenzívnili po vzniku Slovenského štátu. Monografia mapujúca hospodársky vývoj podnikov v uvedenej etape, tak vo svojej finálnej podobe obsahuje celé spektrum čiastkových tém a podkapitol venujúcich sa hospodárskemu rozvoju jednotlivých závodov v sledovanom časovom období. V konečnom dôsledku ide o tematicky mnohovrstevnú projekciu dejín konkrétnych závodov Spolku pre chemickú a hutnú výrobu na Slovensku na pozadí historického vývoja Slovenska v zložitých domácich a medzinárodných politických, hospodársko-politických, sociálno-ekonomických a čisto sociálnych konotáciách.
Kolektív autorov z Historického ústavu SAV a Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB, pod vedením PhDr. Ľudovíta Hallona a doc. PhDr. Petra Mička, prináša komplexný pohľad na hospodárske pomery Slovenska v období 1942 – 1945, zasadený do širších sociálno-ekonomických a medzinárodných kontextov. Monografia pokrýva hlavné smery hospodárskeho rozvoja, sociálne aspekty a predstaviteľov hospodársko-politického života Slovenska a strednej Európy. Autori analyzujú príčiny hospodárskeho rastu v rokoch 1942 – 1943 a následnú deštrukciu hospodárstva počas vojnovej konjunktúry v rokoch 1944 – 1945. Rôzne časti dielo skúmajú hospodársko-politický vzťah Slovenska s nacistickým Nemeckom, postavenie Slovenska v jeho ekonomike, vývoj zahraničného obchodu, priemyslu, poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, ako aj infraštruktúru a arizáciu židovského majetku. Zohľadňuje tiež nasadenie slovenských pracovných síl v Nemecku a obranných prácach na konci vojny, hospodárstvo počas SNP a vojensko-politické pomery na prelome rokov 1944 – 1945. Dielo nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu, ktorá sa zaoberala hospodárskymi, sociálno-ekonomickými a hospodársko-politickými súvislosťami Slovenska v rokoch 1939 – 1941.
Špecifikom vysokoškolskej učebnice, ktorú spracovala dvojica autorov je skutočnosť, že spracováva dejiny Slovákov na domácom území, ale aj v zahraničných enklávach, čo je nóvum v súčasnej ponuke učebných textov venujúcich sa dejinám Slovenska v prvej polovici 20. storočia. Vysokoškolské učebné texty Dejiny Slovenska a Slovákov (1918 – 1945), by tak mali dať v konečnom dôsledku čitateľovi odpoveď predovšetkým na otázku vzniku nového štátu po skončení prvej svetovej vojny a následné štátoprávne zmeny, ktoré boli v prvej polovici 20. storočia spôsobené predovšetkým mocenskými ambíciami nacistického Nemecka. Súčasne druhá časť vysokoškolskej učebnice mapuje život Slovákov v zahraničí, ktorí sa po rozpade Rakúsko-Uhorska stali súčasťou viacerých novovzniknutých štátov, príp. vytvorili vlastné komunity v (západo-)európskom zahraničí a v zámorí v dôsledku sociálnej migrácie.
Štúdie a dokumenty k náboru a nasadeniu pracovných síl zo Slovenska v nacistickom Nemecku v rokoch 1938 - 1945.
Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.
Kapitoly z hospodárskych dejín Slovenska v rokoch 1938 - 1945. Úvodná kapitola vykresľuje pomerne málo známe postavenie slovenského hospodárstva v období existencie druhej Č-SR. Druhá – najrozsiahlejšia kapitola mapuje jednotlivé odvetvia slovenskej ekonomiky (finančný sektor, zahraničný obchod, poľnohospodárstvo, či najdôležitejšie odvetvia slovenského priemyslu) a ich vzťah k Nemecku v rokoch 1939 – 1943. Tretia a štvrtá kapitola sa konkrétne venujú dôležitým faktorom slovenského hospodárstva, ktorými boli odchod slovenských robotníkov za prácou do Nemecka a arizácia židovských podnikov. Monografiu uzatvára piata kapitola o stagnácii a úpadku hospodárstva prvej Slovenskej republiky v rokoch 1944/1945. Na doplnenie komplexnej charakteristiky hospodárskeho sektoru v uvedenom časovom období je súčasťou záverečnej kapitoly aj podkapitola o hospodárskej situácii povstaleckého územia počas bojov s nemeckými jednotkami. Text vhodne dopĺňajú fotografie slovenských závodov, výstavba infraštruktúry, či dôležitých osobností hospodárskeho života.
Zborník Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami pripravilo vydavateľstvo Universum spolu s Filozofickou fakultou PU. Obsahuje 32 obsiahlych štúdií ku krátkemu, ale zložitému obdobiu v existencii vojnovej Slovenskej republiky.