Grigorij Mesežnikov Knihy

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku, Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.

Kniha Kto hrá ruskú ruletu so Slovenskom odpovedá na kľúčové otázky týkajúce sa ruských vplyvových aktivít a propagandy – kto ju šíri, ako sa jej (ne)bránime, čo v našej spoločnosti spôsobuje, ako k nej prispievajú slovenskí politici a aktéri v online priestore a prečo sú nástroje hybridnej vojny obrovskou výzvou a hrozbou. Texty sociológov, bezpečnostných analytikov a politológov zrozumiteľne odhaľujú svet šíriteľov proruských naratívov, ich zdroje aj komunikačné techniky. Okrem mapovania prokremeľskej scény na rôznych sociálnych sieťach je súčasťou publikácie aj analýza vnútropolitického dopadu ruskej agresie proti Ukrajine, postoje politických strán a ústavných činiteľov, ako aj názory verejnosti na tento konflikt.„Zámerom tejto publikácie je poukázať na základný rozpor medzi zahraničnopolitickými prioritami Slovenska na jednej strane a činnosťou domácich aktérov ruského vplyvu na strane druhej.“Grigorij Mesežnikov

Účastníci projektu skúmali rozmanité faktory ovplyvňujúce rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku – rámcové spoločensko-politické podmienky, medzinárodný a regionálny kontext, existujúcu právnu úpravu, zdroje financovania, postoje verejnosti, motiváciu obyvateľov sa občiansky angažovať a pod. Venovali sa tiež aktuálnym výzvam, predktorými stojí občianska spoločnosť na Slovensku, ako aj jej pripravenosti vyrovnať sa s týmito výzvami ako s príležitosťami pre ďalší rozvoj. Táto publikácia je výsledkom práce expertov a spolupracovníkov troch slovenských mimovládnych organizácií – Inštitútu pre verejné otázky (IVO), Partners for Democratic Change Slovakia (PDCS) a Centra pre filantropiu (CpF).

Politický vývoj v krajinách Strednej Európy po ich pristúpení k Európskej únii nabral zvláštny obrat. Po voľbách v rokoch 2005 a 2006 sa k moci dostali politici, ktorých štýl vyjadrovania, štýl presadzovania politických cieľov a prístup k oponentom bol pre politikov a byrokratov bruselských diplomatických salónov nezvyklý. Analytici, médiá, občianski aktivisti začali hovoriť o nástupe nového populizmu. Začala sa éra skúmania nového fenoménu: vznikali nespočetné publikácie, organizovali sa konferencie, semináre, diskusie na tému populizmu, jeho teoretického uchopenia, popisu jeho pôsobenia, mechanizmov fungovania, vplyvu na voličov. Prínos tejto publikácie, ktorá je produktom projektu Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne s názvom Národný populizmus a interetnické vzťahy na Slovensku, nemá spočívať len v teoretickom diskurze. Naším cieľom bolo najmä venovať sa špecifickej forme populizmu na Slovensku, ktorý nazývame nacionálnym (národným) populizmom. Nacionálna verzia populizmu sa na Slovensku vykryštalizovala v polovici 90. rokov minulého storočia a je spojená s menom Vladimíra Mečiara. Mečiarovi sa na vrchole svojej slávy podarilo presvedčiť kritickú masu voličov, že práve on je najlepšou zárukou ochrany Slovenska (slovenského národa) pred trojnásobnou hrozbou národnej skazy: pred Čechmi v otázkach štátno−právneho usporiadania štátu a spravodlivého rozdelenia spoločných statkov; pred Maďarmi v otázkach územnej integrity, suverenity štátu a zabránenia diskriminácie Slovákov na juhu Slovenska; napokon, pred kapitalistickým zahraničím, multinacionálnymi korporáciamia medzinárodnými inštitúciami, ktoré v konšpirácii s Maďarmi a s inými vnútornými nepriateľmi štátu (politickou opozíciou, médiami, mimovládnymi organizáciami) útočia na ekonomickú, bezpečnostnú a politickú nezávislosť mladej, krehkej Slovenskej republiky. Po voľbách v roku 2006 sme mnohí nadobudli dojem, že Slovensko sa vracia k tej podobe nacionálneho populizmu, ako kľúčového prostriedku politického súperenia, či skôr politického boja, na aký sme boli zvyknutí z 90. rokov 20. storočia. Je to naozaj tak, alebo máme do činenia len s akousi „mäkkou“, neškodnou podobou národného populizmu, ktorá produkuje viacej dymu ako ohňa?