Jozef Jankovič (1937 - 2017) je nepochybne najvýznamnejší slovenský sochár 20. storočia. Kniha Všetko je v hlave pripomína nielen jeho výnimočné dielo a osobnosť, ale do hĺbky mapuje tú časť umelcovej tvorby, ktorú venoval tematike hlavy. "Koruna tela" sa preňho stala svojráznou scénou malých životných banalít, ľudských i spoločenských drám, komédií i tragikomédií, ktoré nestrácajú na aktuálnosti. Hlavy u Jankoviča zväčša nemajú tvár, sú to skôr busty, masky-profily, ktorým bol síce odopretý zázrak videnia, ale v ich tvaroch a siluetách sa odohrávajú neočakávané a prekvapivé deje. Umelec nimi zvláštnym spôsobom komentuje naše osobné i historické komplexy, víťazstvá a zlyhania, individuálnu i kolektívnu skúsenosť. Zároveň sú akýmsi záznamom jeho novátorského myslenia, premenlivosti foriem, techník a rukopisu v čase. V graficky pôsobivej knihe nájde čitateľ viacero doteraz nepublikovaných a menej známych diel sochára.
Koncepcia výstavy i publikácie, kde je zbierka spracovaná celá, je rozdelená
do piatich častí – fragmentov: 1. Portréty a akty, 2. Maľba, 3. Kresba a
ilustrácia, 4. Grafika, 5. Návrhy pre architektúru. Kurátorka výstavy Katarína
Bajcurová, autorka poslednej veľkej monografie o Ľudovítovi Fullovi
(Bratislava: Slovart a Petrus, 2009), jednotlivé diela a skupiny diel
interpretuje a pri interpretácii jednotlivých „fragmentov“ prináša nové
poznatky, ktoré sa objavili za ostatných desať rokov. Kniha (katalóg) s
komentármi ku konkrétnym dielam je koncipovaná ako svojho druhu „rukoväť“ pre
zberateľov. Výstava aj kniha sú určené všetkým záujemcom o Fullovo umenie,
ktorých potešia jeho majstrovské diela a zároveň sa chcú dozvedieť niečo viac
o jeho „maličkostiach“, úkrokoch či „refrénoch“ sprevádzajúcich a
charakteristicky dotvárajúcich „hlavnú melódiu“ jeho tvorby.
Palo Macho (1965) patrí k výrazným predstaviteľom súčasného umeleckého skla.
Jeho špecifická pozícia v tejto disciplíne je v tom, že sa dlhoročne venuje
maľbe na sklo. Prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch,
ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá však k dispozícii plátno, ale sklenenú
platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale sklárske emaily, listre a
drahé kovy, ktoré svoj výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú taviacim a
vypaľovacím procesom v sklárskej peci. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa
prekrýva s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko
vopred vymyslené, naplánované, overené. Neoddeliteľnou súčasťou je autorské
gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle... Machove maľby na skle, kde sa
hmota, objem a plocha skla spájajú s farbou a autonómnym maliarskym podaním,
sú zvláštnym druhom maliarstva. K všetkým týmto výrazovým prostriedkom
pristupuje ešte jeden aktívny a kľúčový prvok transparentnosť sklenej tabule a
s ňou aj svetlo, ktoré je schopné meniť, dotvárať a oživovať vnímanie jeho
diel. Druhé vydanie reprezentačnej monografie predstavuje Machovu tvorbu
slovom a obrazom: jeho dielom vás sprevádzajú historičky umenia Katarína
Bajcurová a Sylva Petrová, ktoré vo svojich textoch osvetľujú princípy jeho
uvažovania a tvorby, ako aj miesto v širších medzinárodných kontextoch
súčasného skla. Zásadne rozšírené a doplnené vydanie knihy prináša tiež text
Meira Lubora Dohnala a rozhovor Petra Michaloviča s autorom o interpretáciách
spoluprácach s inými významnými osobnosťami slovenského vizuálneho umenia
(Ľudovít Fulla, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Ivan Csudai, Laco Teren, Jana
Hojstričová, Svätopluk Mikyta) a ukážky spoločných diel. Zároveň mapuje aj
najnovšiu tvorbu autora do roka 2020. Samostatná časť je venovaná
fotodokumentácii dôležitých výstavných projektov. Knihu vydáva bilingválne
(angličtina, slovenčina) vydavateľstvo Petrus v spolupráci s VŠVU a o.z.
Atelier Studená10.
roku 2020 uplynulo deväťdesiat rokov od vydania prvých dvoch čísiel Súkromných listov Fullu a Galandu, prvého a vlastne jediného „manifestu“ avantgardného maliarstva na Slovensku. Dvaja kľúčoví predstavitelia moderny Slovenska, Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda, v ňom vyjadrili svoj pohľad na moderný obraz, namierili ho proti konzervativizmu a falošnému meštiackemu vkusu. Mnohé myšlienky formulované v tomto – aj vizuálne – jedinečnom dokumente, ktorým chceli osloviť verejnosť, sú aktuálne dodnes. Slovenská národná galéria prináša reedíciu Súkromných listov, ktorú sprevádza interpretačná štúdia kurátorky Kataríny Bajcurovej, približujúca súvislosti ich vzniku. Sprievodná obrazová časť prináša vrcholné diela oboch umelcov z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Tie, v ktorých sa názorne zviditeľnili ich teoretické postuláty. O minimalisticky pôsobivý vizuál publikácie sa postaral Ján Šicko. Súčasne sú tieto legendárne primary documents našej moderny prvýkrát publikované aj v angličtine.
