Karol Pieta Knihy

Táto kniha je pokračovaním knižnej publikácie "Bojná – Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva" pričom publikuje nové poznatky o stále prebiehajúcom výskume na hradiskách v lokalite Bojná.

Kniežacia hrobka v Poprade patrí medzi najväčšie slovenské archeologické objavy. Archeológovia Tereza Štolcová a Karol Pieta (AÚ SAV), ktorí sa dlhodobo venujú tomuto objavu, napísali odborno-popularizačnú knihu o tejto germánskej lokalite (Knieža z Popradu a jeho hrobka). Výskum hrobky začal pred 17 rokmi a jej veľké časti boli doslovne skúmané pod mikroskopom. Výsledky výskumu výrazne zmenili pohľad na dejiny nášho územia v dobe rímskej.

Kniežacia hrobka v Poprade patrí medzi najväčšie slovenské archeologické objavy. Archeológovia Tereza Štolcová a Karol Pieta (AÚ SAV), ktorí sa dlhodobo venujú tomuto objavu, napísali odborno-popularizačnú knihu o tejto germánskej lokalite (Knieža z Popradu a jeho hrobka). Výskum hrobky začal pred 17 rokmi a jej veľké časti boli doslovne skúmané pod mikroskopom. Výsledky výskumu výrazne zmenili pohľad na dejiny nášho územia v dobe rímskej.

Publikácia prináša výber z najkrajších diel umeleckého remesla jednej z najvýznamnejších epoch v dejinách osídlenia dávneho Slovenska. Popri antických importov dominujú tejto knihe svojské a originálne diela anonymných domácich majstrov, ktorí obmedzenými prostriedkami remesla vyjadrovali svojvlastný výtvarný názor.

Publikácia pojednáva o dejinách regiónu stredného Liptova. Jej ťažisko je v rozprávaní o Keltoch, ktorí sa pod tlakom Rimanov a Dákov uchýlili do relatívneho bezpečia slovenských hôr. Tam napísali jedinečnú historickú kapitolu (archeológovia ju nazvali púchovskou kultúrou), vybudovali spoločnosť, o ktorej síce písomné pramene mlčia, ale archeologické pamiatky rozprávajú viac ako výrečne. Najvýrečnejšie práve Liptovská Mara, obrovská opevnená svätyňa, ktorá udivuje bohatstvom, ale aj krutosťou, ako svedčia opakované obete živých ľudí. Kelti po niekoľkých storočiach zmizli (zrejme po germánskom vpáde), hory však svojich obyvateľov natrvalo nestratili. Po niekoľkých storočiach ich osídlili Slovania a v ich ére toto zvláštne miesto znovu získalo výnimočné postavenie uhorského cirkevného a správneho strediska Liptova.