Príručka o tom ako vytvoriť kadluby, či črpáky z dreva. Na výrobu kadluba sa využívali aj bútľavé kmene stromov (jedľa, topoľ, čerešňa, buk), ktorých vnútro sa vydlabalo až po zdravé drevo a na jednom konci sa vsadilo dno. Kadluby bývali stojaté s otvoreným horizontálnym ústím alebo ležaté nádoby.
Ak sú dnes ľudia toľko prenasledovaní neistotou, strachom a bezradnosťou, je to akiste aj preto, že stratili vzťah k prírode a teda aj k stromom. Ony sú prasymbolom života, živia, chránia a liečia nielen ľudské telo, ale aj jeho dušu, ak ich vyhľadá a požiada o pomoc. Chcel by som v novej knihe predstaviť čitateľom stromy z trochu iného pohľadu, než na aký sme bežne zvyknutí. Mojím cieľom je vyvolať k stromom sympatie ľudí, poodhaliť niečo z intímnych tajomstiev, ktoré skrývajú. Je to jednoduchá psychológia - aj na človeka máte celkom iný pohľad, ak o ňom viete niečo pekné a milé, ako keď je vám celkom neznámy a ľahostajný. Stromy si dnes, viac ako inokedy, zasluhujú maximálnu úctu a pozornosť, veď im ľudstvo vďačí za svoju existenciu. Aby aj dnešný človek pochopil, že stromy nie sú len bezduché kusy dreva, nanajvýš úžitkovej hodnoty, dovolím si predstaviť vám zo dve desiatky stromov, ktoré sa nachádzajú v našich zemepisných šírkach. Zaujímavosti z ich histórie vzťahu k človeku, biológie, významu pre prírodu samotnú.
Trápi vás vysoký krvný tlak? Bojujete s nadváhou či tráviacimi ťažkosťami? Zápasite so stresom a nestíhate sa kvôli nemu pravidelne stravovať? Zadychčíte sa po každom schode? Útočia na vás reklamy na rôzne maškrty či zaručené prostriedky na chudnutie? Ste bezradní a neviete, ako sa vymotať z bludného kruhu civilizačných nástrah? Dlhoročný lekár a publicista, primár MUDr. Jozef Marec, vám ponúka zbierku rád, návodov a postrehov, ako na to. Dnešná univerzitná medicína sa striktne opiera len o veci dokázané početnými štúdiami, často sa však sama mýli a dostáva sa do slepých uličiek. Skúsenosť však učí, že ľudská populácia je nesmierne nesúrodá a nič v nej neplatí absolútne. Čo jednému pomôže, druhého môže zabiť. Človeku treba dať nádej, že život je vo svojej úžasnej premenlivosti krásny, a nekaziť mu radosť z neho prísnymi poučkami, zákazmi, príkazmi a strašiakmi. Lebo aj tak to nefunguje. Texty MUDr. Marca sú plné pochopenia pre ľudské slabosti, neduhy a ako priznáva, mnohé z nich trápia aj jeho samého. Niet preto divu, že rady, ktoré prostredníctvom tejto knihy ponúka svojim čitateľom, má osobne odskúšané. Samozrejme, že všetky sú podopreté odborným aj náčno-populárnym štúdiom a klinickými skúsenosťami autora.
Ľudové obydlie a ľudová výroba na Kysuciach Takmer dve tisícky fotografií sú výsledkom niekoľkoročného výskumu, aký dosiaľ na území Kysúc nemá obdoby. Obsiahol všetky kysucké obce a mestá a ich horské osady. Text prináša nielen informácie o stavebných a remeselných tradíciách, ale ponúka aj osobné výpovede pamätníkov, posledných pôvodných obyvateľov kysuckých lazov. Zároveň je vrúcnym vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a obrovskej schopnosti prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam.
Priblíženie regiónu, životných podmienok obyvateľstva a ich stravovacích zvyklostí, vrátane analýzy zmien v spôsobe života, vybavenia domácností, obohatený receptúrami tradičných jedál a pečiva.
Kysucký lekár, spisovateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti v obsažnej publikácii približuje doposiaľ málo spracúvanú, pritom mimoriadne rozsáhlú oblasť tradičnej kultúry - etnomedicínu a ľudovú mágiu.
Publikáciu zostavil MUDr. Jozef Marec. Prináša aj témy, nie veľmi verejnosti známe ako sú valašské osídľovanie, úvahy o názve mesta, ktorý nebol doteraz rozlúštený, či putovanie najstaršou známou aj neznámou minulosťou. Publikácia se venuje napríklad aj čadčianskym pokladom. Životu vo vzdialených osadách, takzvaných pľacoch, kde ešte doteraz žijú ľudia. Rozhovorom s pamätníkmi, príhodám, všelijakým čriepkom a zaujímavostiam z osád, ich histórie. Slovo majú aj kysuckí spisovatelia Pavol Holeštiak a Peter Kubica, aj dôstojný pán Emil Floriš, ktorý spracoval legendu o svätom Bartolomejovi.
Tradičná kuchyňa ľudí a kulinárske tradície z oblasti horných Kysúc.
Dobrá víla Blaženka sa stará o svoj kúsok zeme v horách, dozerá na každé stebielko trávy, rastlinu, strom či zviera tak, aby nič nenarušilo harmóniu prírodných zákonitostí a súžitia s človekom. Rozprávkové texty sú postavené na dôkladnej znalosti prírody, jej krás a tajomnosti skrytých zákutí. Ústrednou postavou je víla, éterická postava, ustanovená konať dobro a citlivo vnímať ľudské trápenia. Blaženkin rok je v poradí treťou knihou Jozefa Marca, určenou pre detského čitateľa. Po úspechu kníh Poďme sa báť! a Vili víly vence (obe získali ocenenie Knihy Kysúc 2006 a 2007) prichádza autor s kolekciou ďalších magických príbehov z rodných Kysúc.
