Peter Macho Poradie kníh

Milan Rastislav Štefánik patrí k významným historickým osobnostiam Slovenska, ktoré zaujímajú nielen odbornú komunitu historikov, ale pútajú aj záujem širokej verejnosti, dokonca i mládeže. Ľudí fascinuje jeho nevšedný život, každodenné zápasy, úspechy i prehry, jeho životné lásky; dokážu s prstom na mape sledovať jeho cestovateľské výkony, dokonca sú medzi nami aj takí, ktorí pohodlné hľadanie na mape zamenili za skutočné poznanie a zážitky a vydali sa po stopách M. R. Štefánika do ďalekých, napriek globalizácii pre nás ešte stále málo dostupných a exotických krajín. Štefánik láka aj dnes mnohých, je (či aspoň môže byť) vzorom, lebo v rámci slovenskej spoločnosti bol naozaj „prvolezcom“ v mnohých sférach ľudskej činnosti. Stelesňuje človeka, ktorý sa nepoddáva okolnostiam a tlaku, ale práve on sa snaží svoje okolie, ľudí, spoločnosť ovplyvňovať, pretvárať. Stal sa symbolom v mnohých oblastiach života, na ktorý sa mnohí odvolávajú. Autor zozbieral mnohé historické mýty i udalosti týkajúce sa Štefánika, ktoré si každý interpretoval po svojom a preto sú výpoveďou skôr o samotných ľuďoch, než o Štefánikovi. Kde je však pravda?

Cieľom publikácie je postihnúť širokú škálu Hurbanových aktivít, repertoár jeho výrazových prostriedkov, umeleckých žánrov, agitačných a mobilizačných stratégií, ktoré cielene uplatňoval v národnom hnutí. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako muž-bojovník, hlava početnej rodiny, ktorý celoživotne prekračoval hranice svojho súkromia a angažoval sa v takých sférach ako je literatúra a divadlo, cirkev a teológia, národ a politika. V jeho chápaní nešlo o samoúčelné a navzájom izolované aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o prebúdzaní národa ako súčasti národotvorného procesu.

Život, dielo, doba verzus historická pamäť Kniha je rozdelená do dvoch častí: prvá časť prináša výsledky tradične zameraného výskumu, v ktorom spočíva ťažisko na osobnosti Ľudovíta Štúra, na jeho diele a dobe, v ktorej žil a pôsobil. Jednotlivé kapitoly sa venujú problematike Štúrovho vzťahu k evanjelickej cirkvi, jeho politického myslenia i životnej praxe, prejavujúcej sa k fenoménu Slovanstva, ale aj reflexii Ľ. Štúra v maďarskej historiografii. Rovnako zaujímavé a prínosné sú kapitoly o vzájomnom vzťahu dvoch uhrovských rodín, šľachtickej rodiny Zayovcov a učiteľskej rodiny Štúrovcov, ako aj o podpore turčianskeho zemianstva Štúrovým snahám o vydávanie novín. Druhá časť kolektívnej monografie je zameraná na tzv. druhý, teda posmrtný život Ľudovíta Štúra, všíma si, ako sa zo živého človeka stáva symbol, ako sa s týmto symbolom „pracuje", ako je využívaný či zneužívaný v politickom živote. Táto časť obsahuje príspevky zamerané na výskum kolektívnych identít a symbolických reprezentácií, pričom médiami, ktoré šíria Štúrovu pamiatku v spoločnosti, sú literárne alebo publicistické texty, oslavy a pomníková scéna, školské učebnice a múzejné expozície, ale aj širšie chápaná kultúra a rôzne druhy umenia, či dokonca „veľké" umenie na „malých" papierikoch, teda na bankovkách.

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Publikácia si nevšíma život a dielo M. R. Štefánika, jeho osudy, úspechy, životné lásky a priateľstvá, ba neopisuje ani jeho účasť na bojiskách svetovej vojny, na formovaní československých légií alebo na vzniku Československej republiky. Venuje sa miesto toho Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Z tohto hľadiska je logické, že nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním, alebo ho naopak, odmietali. A samozrejme aj o politikoch, ktorí so symbolom Štefánika "pracovali" a využívali ho pre svoje potreby.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.