Peter Švorc Poradie kníh

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 – 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenského a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období – a rovnako aj neskôr – sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci,Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni – teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia – jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality – politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi. Druhé vydanie knihy však nie je len púhym zopakovaním prvého vydania. Kniha je doplnená o nové poznatky, nové súvislosti, aby čitateľ mohol preniknúť hlbšie do podstaty slovensko-rusínskych/ukrajinských vzťahov v 20. a 30. rokoch 20. storočia a sprostredkovane i do súčasného dvadsaťročného obdobia 21. storočia.

Příspěvky jsou nejen v češtině, ale také ve slovenštině. Jednotlivé příspěvky mají anglická abstrakta.

V knihe jedenásť renomovaných slovenských a českých historikov priblížilo nielen život Michala Bosáka, ale aj dobu, v ktorej žil, a udalosti, ktoré sa ho vo väčšej či menšej miere dotýkali. Portrét tohto nesmierne zaujímavého a inšpiratívneho bankára je skompletizovaný v ucelenej podobe a doplnený dobovými fotografiami v bohato ilustrovanej publikácii.

Odborná, no zároveň prístupne spracovaná publikácia o tragických udalostiach 20. storočia, ktoré formovali dnešný charakter regiónu Spiša. Pojem exody tu zahŕňa vyhnanstvá, monohopočetné odchody, násilné odsuny obyvateľstva, ale aj likvidácie, väznenia a vraždenia. Osobitne sa autori venujú týmto exodom: vysťahovanie za prácou do Ameriky, odchod Maďarov, vyhnanie Čechov, nútené práce v Hitlerovej Ríši, deportácie Židov, odvlečenie do gulagov, odsun karpatských Nemcov do Nemecka, likvidácia buržoázie, prenasledovanie Rusínov, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi, likvidácia súkromných roľníkov,likvidácia kňazov všetkých konfesií, rehoľníkov a ich ochrancov, emigrácia po roku 1968, exody Rómov za prácou do cudziny. Exody na Slovensku v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam.

Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.

Zlomové zmeny v mestách stredoeurópskeho priestoru a ich dôsledky (1918 - 1929).

Publikáciu sa venuje histórii mesta Prešova v prelomovom roku 1918 a nasledujúcich desiatich rokoch v jeho dejinách. Nemapuje všetko, čo sa v živote Prešova odohralo v 20. rokoch 20. storočia, nie sú tu ani úplné politické, ani sociálne dejiny, autori nerobili ani cirkevné dejiny, odhliadnuc od gréckokatolíckej cirkvi, ktorá mala špecifické postavenie a sídlo svojho biskupstva mala práve v meste Prešov.