Bookbot

Július Vanovič

    1. január 1935 – 1. január 2020
    Július Vanovič
    Druhá kniha o Starom Martine
    Nad textom a časom
    Osobnosť Václava Černého : personalistický portrét
    Zápisky z mŕtveho času. Antimemoáre
    Heretikon
    Cesta samotárova : esej o Júliusovi Barčovi-Ivanovi
    • Druhá kniha o Starom Martine

      • 212 stránok
      • 8 hodin čítania

      Knižka zachytáva jedno najzávažnejších a najbúrlivejších období v živote mesta Martin a to od čias Memoranda. Je to obdobie, smerujúce ku vzniku ale i násilnému ukončeniu činnosti Matice slovenskej v roku 1875.

      Druhá kniha o Starom Martine
    • Tretia kniha o starom Martine

      • 149 stránok
      • 6 hodin čítania

      Kniha dopĺňa dva predchádzajúce autorove zväzky. Július Vanovič sa tentoraz zameriava na roky 1875 - 1918, keď sa podľa jeho slov rozdávali karty na celé storočie. Zároveň sleduje tok martinského vnútorného času, ktorý sa podchvíľou mení na reflexívnu, lyrickú, oslavnú, elegickú či do osudu dýchajúcu báseň, no často aj na malú slovenskú, Martinčanmi spísanú záhradnú drámu.

      Tretia kniha o starom Martine
    • Nové antidialógy sú pokračovaním rozhovorov erudovaného znalca a kritika slovenskej literatúry s jej poprednými protagonistami.

      Nové antidialógy
    • V "liberálnejších" šesťdesiatych rokoch sme trochu pozabudli na to, že celé "budovanie socializmu" je založené na predstieraní a najlepšie ho charakterizuje anekdota o pacientovi, ktorý sa lekárovi sťažuje, že iné vidí a iné počuje. Dvadsaťročie normalizácie to dotiahlo ad absurdum a každodenný život premenilo na dokonalú potemkinovskú dedinu. Navonok fasáda pomerného blahobytu, v továrňach technická inteligencia so slušnými platmi a prémiami, naoko prosperujúce umenie, vysoké náklady kníh, preferenčné honoráre, štátne ceny... A za tým ako v močaristých základoch hrdého Petrohradu hŕby bezmenných mŕtvol nedobrovoľných budovateľov. Ľudia bez možnosti pracovať vo svojom odbore, s hanebnými platmi a bez nádeje na zlepšnie, spisovatelia a novinári so zákazom publikovať, špicľovanie, väzenie... To všetko sa vo Vanovičovom románe odráža ako v polodrahokame s mnohými starostlivo vybrúsenými plôškami. Odohráva sa v niekoľkých časových rovinách a udalosti vidíme z rozličných zorných uhlov, očami viacerých postáv. Rovnako dôlžité ako dej sú spomienky, vnútorné monológy a úvahy, citáty z denníkov, dokonca i z dobovej tlače a "klenotnice" našej schematickej poézie, a to ako nefalšované autentické svedectvo o časoch, ktoré sa usilovali zvrátiť normálny chod kalendára tejto planéty.

      Kronika nepriznaného času