Dante Alighieri Životopis
Dante Alighieri je jedným z najväčších talianskych básnikov, ktorého dielo hlboko ovplyvnila láska aj politika. Jeho múza Beatrice, hoci ich vzťah existoval prevažne v jeho predstavách, sa stala symbolom nebeských cností a sprievodkyňou na ceste za spásou v jeho majstrovskom diele. Politické boje a vyhnanstvo z Florencie dodali jeho tvorbe pálčivú morálnu a politickú naliehavosť. Danteho verše sú stelesnením stredovekého sveta, skúmajú hĺbky ľudskej duše a hľadajú poriadok v zmätku sveta.
Dante je vynikajúci predstaviteľ počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky antickej kultúry, arabského myslenia, katolíckej teológie (tomizmus) a averroizmu. Z jeho detstva sa veľa nevie. Pochádzal z nezámožnej mestskej šľachty. Detstvo prežil v rodnej Florencii, kde sa na detskej májovej slávnosti roku 1274 ocitol vedľa rovnako starého dievčaťa, ktorej zjavom bol tak oslnený, že o nej platonicky sníval celý život. Volala sa Beatrice Portinariová. Bola dcérou bankára a zakladateľa florentskej nemocnice Santa Maria Nuova. Neskôr sa vydala za Simona de Bardi. Beatrice, takisto ako dieťa, mu zrejme venovala len čiastočnú pozornosť, pre Danteho bol však tento zážitok duchovným zjavením, ktoré ho ovplyvnilo na zvyšok života. Bola inšpirátorkou jeho poézie. Dante pravdepodobne navštevoval jednu z rádových škôl vo Florencii (dominikánsku u Santa Maria Novella alebo františkánsku u Santa Croce). Potom študoval filozofiu a teológiu. V rokoch 1285 - 1287 bol na vtedy najslávnejšej a najstarobylejšej európskej univerzite v Bologni. Tu však nezložil žiadne skúšky, nezískal žiadny univerzitný grádus, a zdá sa, že ani veľmi nenavštevoval univerzitné prednášky. Na vtedajšiu dobu dôkladné filozofické vzdelanie získal neskôr až ako štyridsaťročný, keď už ako vyhnanec bol na univerzite v Paríži (jeho štúdium v Paríži je však neisté) a možno i v Padove. Dosiahol značného vzdelania. Zaoberal sa štúdiom antického, vtedajšieho talianskeho a provensalského básnictva, predovšetkým antická poézia bola jeho vzorom. Po absolvovaní škôl sa oženil s Gemmou Donati, ktorá bola z významného ghibellinského rodu Donati. Zasnúbil sa s ňou už vo veku 11 rokov. Porodila mu minimálne 4 deti.[chýba zdroj]