Václav Cibula, autor textovej časti tejto knihy, sa priznal: keď prišiel do Tatier po prvý raz, videl predovšetkým skaly, štíty, strmé steny, prekrásne vysokohorské jazierka, teda to, čo očarí turistu a každého, kto prichádza do našich najvyšších hôr hoci len na krátky pobyt. Dnes vidí v týchto veľhorách čosi viac. Nikdy nezatvára oči pred krásou hôr, ale dnes hľadá predovšetkým ľudí, ktorí v týchto horách žijú; pátra aj po tom, akí boli, ako žili a čo po sebe zanechali ich predchodcovia. Tak sa povodí asi každému, kto znovu a znovu prichádza na miesta už známe, dôverne blízke, z roka na rok milšie. Tak sa povodilo aj Milade Einhornovej a Erichovi Einhornovi, keď s fotoaparátmi chodili po Tatrách a čítali ich pradávnu históriu nielen z obrovitých skalných velikánov, z horských lúk a fantastických vodopádov, ale aj z vráskavých tvárí starých ľudí i z bezstarostných, veselých úsmevov dnešnej mládeže. Takto vznikla kniha, ktorá nie je len súborom fotografií so sprievodným textom, ale predovšetkým sa pokúša zachytiť slovom aj obrazom, aký je duch tohto prekrásneho kúta našej vlasti a tamojšieho ľudu. Kniha, ku ktorej sa budú radi vracať všetci, čo mali šťastie stráviť kus alebo hoci len kúsoček svojho života vo Vysokých Tatrách.
Erich Einhorn Poradie kníh






- 1981
- 1981
Turistický sprievodca Bratislavou a Nízkymi Tatrami doplnený o množstvo krásnych fotografii z daných miest.
- 1968
kultová kniha rozhovorov s poprednými osobnosťami československej kultúry a umenia ( Jan Werich, Rudolf Hrušínský, Ladislav Novomeský, Miroslav Válek, Jiří Trnka, Jan Zrzavý, Hana Hegerová, Jozef Króner, Magda a Emília Vášáryové, Vincent Hložník, Miloš Forman, Ladislav Guderna, Jiří Suchý, Ctibor Filčík, Otomar Krejča a mnohí ďalší), ktoré si vďaka roku vzniku (1968) nemuseli klásť pred ústa servítky, či nebodaj nasadzovať náhubok. Jedinečnosť knihy podtrhávajú fotografie Ericha Einhorna. Keďže množstvo osobností súhlasilo, aby fotenie prebiehalo v ich domácnostiach (na túto skutočnosť odkazuje aj názov knihy), kniha je zároveň cennou obrazovou sondou do ich súkromia, ale aj reflexiou dobového životného štýlu, módy, atmosféry... Hoci boli Lederer aj Einhorn českí novinári, kniha s rôznych dôvodov vyšla v roku 1968 iba v slovenčine. Po Ledererovej emigrácii už šanca na jej ďalšie vydanie zhasla a k českému vydaniu došlo až v roku 1990. K slovenskej reedícii nikdy neprišlo.