Ústrednou témou tejto knihy sú zápasy a spory o ikonu, ktoré sa odohrávajú v patristickom, byzantskom a postbyzantskom období až do polovice 17. storočia. Ohlasy týchto sporov je však možné sledovať ešte i potom, v ruskej duchovnej kultúre, v podstate až do začiatku 20. storočia.
Medzikultúrne vzťahy a kontexty. Z obsahu: Najstaršia poloha Veľkej Moravy, Dve koncepcie recepcie byzantskej politickej ideológie na Rusi, Nové poznatky o vývoji včasnostredovekého osídlenia, Pokus o výklad názvu rímskeho táboriska Laugaricio pri Trenčíne, atď.
Monografia je venovaná tradičnej a v odbornej literatúre pomerne frekventovanej téme. Analyzuje udalosť, resp. skôr proces, ktorý sa odohrával v Byzantskej ríši s určitými prestávkami a s rôznou intenzitou v období rokov 726 - 843. (úryvok textu s. 7.)
Prenikanie byzantskej kultúry v 6.–12. storočí do slovanského prostredia na strednom Dunaji, na Balkáne a v Starej Rusi sleduje autor vo všetkých jej prejavoch – v ideológii, práve, materiálnej kultúre, umení, literatúre, teológii a cirkvi. Z bohatého faktografického materiálu odvodzuje teoretický problém interkultúrneho prosesu a usiluje sa postihnúť jeho špecifický charakter. Základným východiskom je pe neho teória kultúrnej antropológie v akulturačných procesoch. Dochádza k záveru, že aplikácia princípov akulturačnej teórie môže priniesť podstatnejšie výsledky v historickom prostredí, než v prostredí tzv. prírodných národov, kde sa využívala doteraz. Kniha je pútavo napísaná a množstvo faktografického materiálu, ktorý autor použil pri svojich analýzach ju robí čitateľsky príťažlivou aj pre neodborníkov.